Rinčanie zbraní na Ukrajine stále neustáva a ruský prezident Putin opakovane hrozí použitím jadrových zbraní. Ako sa na riziko možného jadrového útoku pozerajú analytici?
Väčšina z nich zastáva názor, že miera takejto eskalácie konfliktu je pomerne nízka. Z hľadiska vojenskej stratégie by totiž použitie jadrových zbraní pre Rusko nemalo veľký zmysel – výrazne by sa zvýšila šanca na reakciu NATO a medzinárodná izolácia Ruska by sa ešte viac posilnila.
Otvorená však stále ostáva možnosť využitia tzv. taktických jadrových zbraní, ktoré sú menej deštrukčné, než tie strategické. Putin by sa k ich použitiu mohol uchýliť ako ku jednej z posledných možností na zastavenie ukrajinskej protiofenzívy.
Nebezpečenstvo použitia jadrových zbraní by sa podceňovať určite nemalo. Stephen Herzog, expert na jadrové zbrane z Centra bezpečnostných štúdií (CSS), prízvukuje: „Dôsledky jadrovej vojny by boli zničujúce pre Ukrajinu, Európu aj ďalšie kontinenty. Je potrebné plánovať a byť pripravený na rôzne scenáre.“
Dôsledky jadrového útoku na civilné obyvateľstvo
Taktické jadrové zbrane majú pri svojom výbuchu silu 1 – 50 kiloton TNT. Pre presnejšiu predstavu, bomba zhodená na Hirošimu počas 2. svetovej vojny mala silu 15 kiloton.
Andreas Bucher z Federálneho úradu pre civilnú ochranu (FOCP) ubezpečuje, že použitie takejto jadrovej zbrane na Ukrajine by nemalo na zdravie švajčiarskeho obyvateľstva výrazný dopad. Rádioaktívny spád by mal s najväčšou pravdepodobnosťou menší dosah, než v prípade Hirošimy či výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle.
Prečítajte si aj: Jodid draselný vo vašej schránke
Jeho rozsah je závislý od rôznych faktorov – okrem výbušnej sily a výšky detonácie zohrávajú pomerne veľkú úlohu aj poveternostné podmienky. Podľa FOCP by švajčiarske obyvateľstvo nemuselo byť za určitých okolností nútené použiť ochranné kryty.
Opatrenia, ku ktorým by mohlo dôjsť, smerujú predovšetkým k zákazu lovu, pasenia dobytka a vyhýbaniu sa určitým potravinám, dopĺňa Bucher. Vážnejšie dopady by pre Švajčiarsko už mohol mať výbuch jadrovej elektrárne – a to nielen priamo vo Švajčiarsku ale aj na Ukrajine.
Únik rádioaktívneho materiálu by bol dlhodobejší, čo by v konečnom dôsledku zapríčinilo väčšiu kontamináciu prostredia. Aj prípadné použitie jódových tabliet, ktoré sú schopné viazať na seba určité rádioaktívne prvky, sa predpokladá najmä v takomto prípade.
Je Švajčiarsko pripravené?
Švajčiarsko v rámci preventívnych opatrení pre prípad hroziacej jadrovej vojny zastáva v medzinárodnom spoločenstve dominantné postavenie. Na svojom území má rozmiestnených viac ako 360 000 bunkrov pripravených poskytnúť bezpečné útočisko pre celú svoju populáciu.
Švajčiarsko svoju ochranu pred jadrovým útokom začalo citeľne zintenzívňovať po havárii jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011. Koncom septembra tohto roku vláda zriadila federálne strategické veliteľstvo, ktoré má na starosti rýchlu reakciu v prípade jadrovej udalosti.
“V posledných desiatich rokoch Švajčiarsko rozšírilo svoju, už aj tak vysokú úroveň jadrovej a rádiologickej ochrany, a má dobrú pozíciu,” potvrdzuje Anne Eckhardt, biofyzička a predsedníčka komisie NBC Federálneho úradu pre civilnú ochranu.
Najbližšie k podobným opatreniam sú krajiny ako Švédsko či Fínsko, ktoré disponujú úkrytmi približne pre 70 – 80 % populácie. Slovensko, napriek tomu, že je v bezprostrednom susedstve s Ukrajinou, má k dispozícii len cca 311 000 úkrytov, ktoré dokážu prichýliť asi 7,4 milióna obyvateľov. Plnohodnotnú ochranu však poskytuje len niečo cez 1 500 z nich. Zvyšok je vo forme jednoduchých pivníc a garáží, ktoré sú v prípade jadrovej udalosti nedostatočné.
Zdroj: Pixabay
Nedokonalosti systému ochrany
Hoci je Švajčiarsko na poli prípravy na nukleárne útoky medzinárodným lídrom, aj pred ním stále stoja viaceré výzvy, ktoré by ich systém ochrany ešte viac zefektívnili. Patrí medzi nich napríklad dostupnosť ochranných krytov pre všetky kantóny v časovom rámci 30 minút. FOCP upozorňuje tiež na zlú údržbu bunkrov a nedostatok ochranných prostriedkov.
Anne Eckhardt zdôrazňuje aj pokles množstva odborníkov na jadrovú energetiku. Ten, spoločne s neustále sa vyvíjajúcim technologickým pokrokom, môže v budúcnosti spôsobiť neschopnosť adekvátne reagovať na nové hrozby. Konkrétne Rusko za posledné roky zmodernizovalo svoj jadrový arzenál, pričom výrazne navýšilo jeho kapacitu – široká škála taktických zbraní, ktorými disponuje, si vyžaduje aj širokú škálu neustáleho vzdelávania sa. Podľa Eckhardtovej je stále ťažšie nahrádzať kompetentných odborníkov, odchádzajúcich do dôchodku, dostatočným množstvom nových špecialistov.
Ako však ukazuje štúdia OSN, na široké spektrum dôsledkov, ktoré by so sebou jadrový útok mohol priniesť (zdravotné, environmentálne, poľnohospodárske, migračné a pod.), nie je úplne pripravená žiadna krajina.
“Aj keď niektoré krajiny, ako napr. Švajčiarsko, majú protiletecké kryty alebo národné núdzové postupy, každá z nich by bola zaplavená ničivými účinkami jadrových zbraní,” potvrdzuje Wilfred Wan, expert na zbrane hromadného ničenia zo Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Odborníci preto prízvukujú, že jediné 100% riešenie spočíva v prevencii vzniku podobnej udalosti, než v jej následnom komplikovanom a, vo viacerých smeroch stále nedostatočnom, riešení.
Zdroj: Swissinfo
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.