Pani Bekešová sa narodila 21.09.1965 v Kežmarku. Navštevovala Strednú ekonomickú školu v Poprade, ktorý sa jej neskôr stal aj domovom.
Pamätáte sa ešte na profil Michala Bekeša? Pri rozhovore spomenul, že vo Švajčiarsku žije aj jeho mama, takže sme sa rýchlo dohodli a vyspovedali aj ju.
Keď sa povie na Slovensku slovo opatrovateľka, väčšinou si ľudia predstavia Rakúsko. Začali ste hneď pracovať vo Švajčiarsku?
V Rakúsku som začínala aj ja v roku 2008 a pracovala som tam až do roku 2017.
Váš syn Michal a aj dcéra Dáša sú vo Švajčiarsku tiež. Boli ste prvá, ktorá z vašej rodiny prišla do tejto alpskej krajiny?
Prvá z našej rodiny sa do Švajčiarska vybrala Dáša. Ja som v tom čase pracovala v Rakúsku a Michal žil v Holandsku. Boli sme veľmi vzdialení od seba, rozlezení po Europe. Mám s deťmi vytvoený veľmi dobrý, úzky a priateľský vzťah, a tak sme si vzájomne chýbali. V Dášinej hlave skrsla myšlienka, že prečo neprídem aj ja pracovať do Švajčiarska. Neskôr prišiel aj syn, a tak sme tu už všetci blízko seba.
Po toľkých rokoch v Rakúsku ste už zrejme s nemčinou nemali problém.
Základy nemčiny som získala už v rannom detstve, lebo moja mama hovorila slušne nemecky. Neskôr čiastočne na strednej škole, zvyšok som sa už naučila v Rakúsku pri práci opatrovateľky.
A čo švajčiarska nemčina?
Málokto hovorí spisovnou nemčinou, takže bolo náročné porozumieť starému človeku, čo vlastne odo mňa chce. Teraz je to už lepšie.
Prečítajte si aj: Michal Konštacký - lekár, manažér, spisovateľ a veľa iného
Pred prácou opatrovateľky ste predpokladám absolvovali opatrovateľský kurz.
Áno, pred začatím práce v Rakúsku som navštevovala opatrovateľský kurz na Slovensku. Vo Švajčiarsku však by bolo lepšie mať kurz Červeného kríža.
Čo je na práci opatrovateľky podľa vás to najťažšie?
To je rôzne, je tam veľmi veľa aspektov. Veľa záleží od povahy samotnej opatrovateľky. Mnoho žien uvádza, že zle znášajú odlúčenie od rodiny. Ja mám deti už dospelé, takže toto u mňa už nehrá rolu.
Potom veľa robí aj to, či je opatrovateľka extrovertný alebo skôr introvertný typ. Tie, ktoré potrebujú spoločnosť, majú radi ak sú medzi ľuďmi, častokrát ťažko znášajú denno denný pobyt iba s jednym starým, chorým človekom.
Ja som skôr introvertnejšia, rada som sama s knihou v ruke, takže ani toto mi nespôsobuje nejaké vážnejšie problémy.
Samozrejme potom je náročný aj samotný charakter práce, starostlivosť o starého človeka je špecifická činnosť, ktorá potrebuje nekonečne veľa trpezlivosti, pochopenia a predovšetkým lásky k človeku.
Je to veľmi zaujímavá práca, pre mňa je vzrušujúce spoznávať nové rodiny, ich štýl života a myslenie. Veľkú rolu zohrávajú aj vzájomné sympatie, či opatrovateľka jednoducho akosi pasuje do rodiny.
Našli ste si rodinu sama alebo cez agentúru?
Nájsť si prácu vo Švajčiarsku bolo oveľa náročnejšie, ako som si pôvodne myslela. V Rakúsku sa mi za celé roky nestalo, aby som bola bez práce, vedela som si veľmi rýchlo vždy nájsť pomerne slušne platené miesta, kde som sa dobre cítila.
Pre prácu opatrovateľky je totiž veľmi podstatné, ak nie to najpodstatnejšie, aby sa v rodine kde pracuje a žije, dobre cítila. Aby nemala pocit že je ponižovaná, využívaná, urážaná a podobne.
Takže s takýmito optimistickými skúsenosťami a tiež výbornými referenciami som sa s veľkým entuziazmom pustila hľadať prácu vo Švajčiarsku. Na moje veľké prekvapenie som ani po pol roku intenzívneho telefonovania a komunikovania s rôznymi agentúrami prácu nemala.
Nakoniec sa mi predsa len podarilo zamestnať sa cez jednu švajčiarsku agentúru a pracujem cez nich až doteraz.
Medzičasom som sa však zorientovala v celej problematike a do budúcnosti, v prípade potreby, by som si už rada hľadala prácu privátne.
Zrejme pracujete systémom turnusov. Ako to teda funguje?
Mesiac som v práci a ďalší mesiac doma. V práci som k dispozícii v podstate celý mesiac vkuse, pretože s babičkou bývam v jej dome. V rámci pracovného dňa mám každé popoludnie približne 3 hodiny voľno a večer po 17tej mi už končí pracovný deň.
Nie je však možné napríklad v noci opustiť dom a nechať pani samú, mohla by sa začať dusiť, zvracať, prípadne by mohli nastať iné neočakávané situácie, v ktorých by mohla byť v ohrození života.
Ako cestujete medzi Slovenskom a Švajčiarskom?
Využívam služby prepravných spoločností.
Pracujete na živnosť alebo ako zamestnanec?
Vo Švajčiarsku pracujem na riadnu pracovnú zmluvu. Agentúra, cez ktorú pracujem, je teda mojim zamestnávateľom. Z hrubej mzdy sú mi platené všetky odvody a aj dane.
Zdravotné poistenie som si stále platila sama, bolo to okolo 240 CHF mesačne a koncom roka som obdržala tzv. Pramienverbiligung, teda akýsi preplatok vo výške približne 1 000 CHF.
Tento rok po zmene pracovného povolenia z B na L mám inú zdravotnú poisťovňu a tam je mesačná platba okolo 110 CHF. Ovšem už neobdržím koncom roka žiaden preplatok.
Teraz platí zdravotné poistenie priamo môj šéf, teda dostávam na účet mzdu, z ktorej už zdravotné poistenie platiť nemusím.
Pracovné povolenie L má však aj isté nevýhody, a tak momentálne zvažujem, či je takáto zmena vôbec efektívna.
Práca opatrovateľky vo Švajčiarsku na živnosť nie je možná, dá sa pracovať jedine ako zamestnanec, a to aj v prípade, kedy opatrovateľka pracuje súkromne, bez agentúry. Vtedy je jej zamestnávateľom priamo rodina, u ktorej je zamestnaná.
Menili ste povolenie z B na L z vlastnej iniciatívy?
Áno, kvôli zníženiu výdavkov práve na zdravotné poistenie. Lacnejšie medzinárodné zdravotné poistenie je možné iba pri povolení na pobyt typu L. Tento rok to skúsim porovnať a uvidím, či sa to v konečnom výsledku oplatí.
Koľko teda zarába opatrovateľka vo Švajčiarsku?
Zarábam v čistom 2 650 CHF, plus 200 € cestovné. Stravovanie a bývanie mi je sťahované z hrubej mzdy. Keďže som každý druhý mesiac doma, tento plat mám vlastne na 2 mesiace.
V práci asi nemáte čas na koníčky. Ako teda využívate mesiac v Poprade?
Ja som z tých šťastnejších, ktorým je aj práca koníčkom. Doma mi akosi stále chýbala nejaká tá babička, o ktorú by som sa starala, a tak som sa prihlásila ako dobrovolná opatrovateľka do Domu SČK a zhruba raz do týždňa cez mesiac, keď som v Poprade, tam chodím aj teraz pomáhať.
Prevažne sa so starkými rozprávam, prechádzam, pomáham pri hygiene, kŕmení a podobne. Potom mám ešte druhé hobby a to je maľovanie obrazov, abstraktná a expresívna tvorba. V poslednom čase som skúsila aj spontánny realizmus, celkom ma to oslovilo.
Kedy ste začali s umeleckou maľbou?
Maľovať som začala asi pred piatimi rokmi. Deti mi odišli z domu a ja som zrazu nevedela ako mám zmysluplne naplniť dni. Maľovanie je úžasná činnosť, kedy sa človek ponorí do tvorby a prestane vnímať čas.
Častokrát sa mi stávalo, že som sa v noci zobudila a chodila sa pozerať na rozrobený obraz. Pri tom som rozmýšľala, čo je na ňom dobré a čo nie. Hovorila som tomu, že sa hádam s mojimi obrazmi.
Čo robíte s obrazmi? Vystavovali ste niekedy?
Mala som jednu výstavu v Scherfelovom dome v Poprade v roku 2015, odvtedy som nevystavovala a momentálne sa ani nechystám. Nerada som v centre pozornosti, čo výstava a vernisáž určite vyžaduje. Ale nevylučujem, že niekedy v budúcnosti sa k tomu znovu odhodlám.
Obrazy jednoducho predávam a predalo sa ich už naozaj veľmi veľa, skoro všetky. Nevedela by som však robiť iba to. Práca opatrovateľky je to, čo ma naplňa.
Okrem toho mi vyhovuje mesačný turnus, nevedela by som byť neustále na jednom mieste. Ak som doma viac ako tri týždne, už sa teším do práce. Naopak v práci sa už koncom turnusu zase teším domov, takže v podstate sa teším neustále.
Prečítajte si aj: Michal Konštacký - lekár, manažér, spisovateľ a veľa iného
Čo sa vám na Švajčiarsku nepáči?
Švajčiarsko je nádherná krajina a jej obyvatelia sú veľmi príjemní, slušní a pracovití ľudia, a tak mi je aj ťažké nájsť niečo, čo sa mi tu nepáči.
Možno by som rada videla krajšie oblečené a upravené ženy. Stretávam na uliciach ženy, ktoré sú oblečené veľmi nenápadne, skôr unisex štýlom, športovo, prakticky. Ale chýba mi tam šmrnc, iskra a ženskosť.
V lete som márne hľadala ženy oblečené v krásnych pestrých šatách, ktoré sú ako stvorené do horúcich dní. Akoby sa hanbili zvýrazniť svoju ženskosť farbami, akoby im chýbala odvaha použiť rúž aj na bežný deň keď idú iba na nákup.
Čo vám vo Švajčiarsku najviac chýba?
Kaviarne a cukrárne. Bývam kúsok od Popradu a tam som iba na námestí napočítala okolo 20 skutočne krásnych, štýlovo zariadených cukrární, kaviarní, pivárni a terás. Tu človek ide kilometre mestom a je fakt rád, že natrafí na preplnený Starbucks.
Čo by ste odporučil ľuďom, ktorí sa do Švajčiarska chystajú za prácou?
Aby sa čo najlepšie naučili jazyk. A potom aby počítali s tým, že tu je potrebné odvádzať skutočne kvalitnú prácu a maximálny výkon. Ak sa do toho vloží aj kúsok srdca, o to lepší bude výsledný efekt.
Viete si predstaviť, že by ste vo Švajčiarsku ostali žiť natrvalo?
Keď budem v dôchodku, určite chcem žiť doma. Mám tam svoj dom, svojich priateľov, zázemie a korene. Chcem stretávať ľudí, ktorí videli moje deti rásť.
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.