Švajčiarske dôchodky nestoja na stračej nôžke. Švajčiarske dôchodky nestoja na stračej nôžke, ale spočívajú na troch pilieroch. Kde sa piliere dôchodkového systému piliermi len volajú, tam sa piliere zakladajú, otvárajú, zatvárajú, potom sa nivočia, a nakoniec sa jednoducho vykradnú podľa potrieb, sľubov a rozmarov práve vládnuceho blahorodia.
Prvým pilierom švajčiarskych dôchodkov je štátny 1. pilier, ktorý je priebežný a bol zavedený pomerne neskoro, až v roku 1948 po referende 6. júla 1947. Prispievať doň je povinné pre celú populáciu vo Švajčiarsku vrátane cudzincov, ak majú vo Švajčiarsku príjem, ale aj pre študentov, dôchodcov, ženy v domácnosti. Pracujúci prispievajú od 17. roku až do dôchodkového veku, ktorý je v súčasnosti 65 rokov pre mužov a 64 rokov pre ženy (kedysi 62 rokov, od roku 2001 63 rokov, od 2005 už 64 rokov, všetko v mene zrovnoprávnenia). Pracujúci musí zarobiť aspoň 20 tisíc frankov ročne. Nepracujúci občania prispievajú až po 20. roku. V 1. pilieri je možné odisť do dôchodku skôr o 1 alebo 2 roky, ale potom sa dôchodok z 1. piliera kráti o 6.8% alebo 13.6%. Tiež je možné odísť do dôchodku neskôr o 1 až 5 rokov a potom sa dôchodok zvyšuje.
Príspevky do 1. piliera sú 5.15% na ťarchu zamestnanca a rovnaký diel na ťarchu zamestnávateľa. Samozrejme ide o klasický optický trik, lebo všetky náklady na poistenie zamestnanca si zamestnávateľ spočíta a ak sa mu zamestnanec nevyplatí, tak ho nezamestná. Živnostníci si platia celú sumu sami z celého svojho príjmu a tu je pasca zvaná sociálny charakter 1. piliera. Na výšku poistného sa počíta celý ročný príjem, ale do výpočtu dôchodku sa zaráta len maximálna suma 84240 frankov a zo zárobkov nad túto sumu už poistenec prispieva len ostatným.
Pre najvyššiu sadzbu dôchodku je nutné nepretržite pracovať od 21 do 65 rokov (ženy do 64 rokov), a maximálna suma dôchodku z 1. piliera je v súčasnosti 2340 frankov pre jednotlivca, 3510 frankov pre manželskú dvojicu. Dôchodok 150% namiesto 200% pre manželov je ďalšia pasca. Zas pre nízke príjmy je potešiteľné, že minimálny dôchodok nemôže byť nižší, než polovica maximálneho dôchodku – 1170 frankov – nakoľko vo Švajčiarsku nie je minimálna mzda a existujú ľudia, ktorí zarobia veľmi málo. Pre normálne zarábajúceho človeka je dôchodok z prvého piliera taká mizerná suma, že sa z toho nedá vyžiť a preto existujú aj ostatné piliere.
Druhý pilier existuje od 19. storočia a vznikol ako vzájomné poistenie členov cechov a profesií. Povinným pre všetkých sa stal od roku 1985, odkedy si musia do 2. piliera prispievať aj živnostníci a liberálne profesie. Kým 1. pilier predstavuje len životné minimum (alebo ani to nie), spolu s príspevkom z 2. piliera dôchodca dosiahne asi 60% svojho minulého príjmu, čo poistencovi zabezpečí zachovanie jeho obvyklej životnej úrovne. Poistné príspevky do 2. piliera sa platia podobne ako v 1. pilieri: pol na pol so zamestnávateľom, ale zamestnávateľ môže platiť až dvojnásobok minimálnej sadzby. Pretože 2. pilier je kapitalizačný, dobrý zamestnávateľ pomôže zamestnancovi naplniť si svoj účet rýchlejšie. Napríklad ak 25-ročný zamestnanec platí 7%, jeho zamestnávateľ môže až 14%. Sadzba sa zvyšuje s vekom, preto je starší zamestnanec pre zamestnávateľa stále drahší. Od 55 rokov je už najvyššia sadzba 18% a počas kariéry sa zvyšuje aj plat, preto starší človek už ťažko nachádza zamestnanie.
Druhý pilier ide do dôchodkovej pokladne, ktorých je veľmi mnoho a sú organizované podľa profesií. Najjednoduchšie je, ak má podnik vlastnú dôchodkovú poisťovňu, ale tú majú len veľké firmy. Malé podniky v jednej branži mávajú spoločnú pokladňu, alebo je pokladňa kolektívna, riadená nejakou bankou či poisťovňou. Štát nad dôchodkovými pokladňami vykonáva dohľad a predpisuje minimálny konverzný koeficient, ale inak im do bežného riadenia nezasahuje. Kvôli zlému hospodáreniu mnohé dôchodkové pokladne nemali kapitálové krytie, aby pokryli riadne odchody do dôchodkov. Preto žiadali od štátu, aby na obdobie 2005-2014 znížil konverzný koeficient zo 7.2% na 6.8%, ale potom sa ukázalo, že ani to nebude stačiť a od roku 2016 musel byť konverzný koeficient znížený na 6.4%. To znemaná, že z každých ušetrených 100 tisíc dostane poistenec namiesto 7200 frankov ročne už len 6400. Aby sa kompenzovali dopady na nízke príjmy pod 41 tisíc ročne, prijali sa dodatočné opatrenia, vďaka ktorým sa slabo zarábajúcim dôchodok zvýši aj o 10%, ale dobre zarábajúcim s kapitálom pri odchode do dôchodku okolo štvrť milióna frankov klesne asi o 5%.
Konverzný koeficient je percentuálny pomer z našetreného majetku počas celej profesionálnej dráhy, ktorý sa ročne vyplatí formou dôchodku. Jeho zníženie bolo nutné aj kvôli zvyšovaniu počtu rokov, ktorých sa dôchodca dožije. Zároveň sa znižovali minimálne úroky, ktoré dôchodková pokladňa musí poistencom platiť na ich účet zo 4% na 2% od roku 2003. Táto minimálna úroková miera je každoročne určená federálnou vládou. Tiež je zákonom určené zloženie portfólia dôchodkových pokladní, aby nemohli ukladať priveľa do rizikových investícií ako gambléri. Na druhej strane štát pokladne núti prijímať riziká, lebo pokladne si musia zarobiť na konverzný koeficient, ktorý je omnoho vyšší, než prosté úroky z dlhopisov či bezpečných akcií. Pre pamätníkov, akcie Swissairu boli považované za bezpečnú investíciu. Akcie banky UBS, ktorá Swissair kvôli optimizácii krátkodobého zisku poslala do bankrotu, spadli medzi letom 2007 a koncom 2008 zo 70 na 11 frankov. Akcie Swissairu a UBS boli v každom portfóliu…
Dôchodky z 1. a 2. piliera spolu dávajú asi 60% bývalého príjmu. To stačí nielen na holé prežitie, ale pri absencii profesionálnych výdavkov to stačí aj na peknú dovolenku, nové auto, či výpomoc potomkom. Dôchodok býva vyšší, než príjem mladého človeka na začiatku kariéry. Napriek tomu si mnohí prispievajú aj do 3. piliera a trend je, že 3. pilier stále viac nadobúda na význame.
Prečítajte si aj: Sociálne poistenie vo Švajčiarsku
Tretí pilier pozostáva z piliera 3a a 3b. Spoločné majú to, že umožňujú schovať sumy pred zdanením na neskôr. Zamestnanci si môžu platiť maximálne okolo 6 tisíc a živnostníci okolo 30 tisíc ročne (pre 2013 je to presne 6739 a 33696 frankov) na blokovaný účet, ktorý je odpočítateľný z daňového základu. Peniaze sa zdania až pri ich vybratí z účtu pri dosiahnutí dôchodkového veku, keď sa medzitým zhodnotili. Dnes je úrok len smiešny zlomok percenta, ale kedysi predstavoval aj 4 či 5%. Rozdiel v zdanení je omnoho väčší. Daň z príjmu je progresívna a preto môcť si odčítať príjem z vysokých čiastok, ktoré budú neskôr zdanené nižšou sadzbou pri výbere, umožní realizovať daňovú úsporu. Rozdiel medzi pilierom 3a a 3b je v tom, že pilier 3a je liberálnejší na vstupe, lebo možno platiť ľubovoľne, no pri ukončení sporenia je viac obmedzení a celá suma je zdanená pri výbere. Pilier 3b je viac obmedzený pri platení, kde sa vyžaduje pravidelnosť a minimálna doba prispievania, ale potom je na konci sporenia úplne oslobodený od daní. Podľa toho, či si tretí pilier človek dal do banky alebo zveril poisťovni, môže mať viac investičných alebo viac poistných prvkov. Tretí pilier sa dedí, lebo to je čisto individuálna súkromná úspora. Kapitál v 1. a 2. pilieri po úmrtí poistenca ostane v kase s výnimkou prípadov, ak po poistencovi ostali vdova a siroty, ktorým sa vypláca dôchodok. Pretože zdanený je každý príjem, platí to aj pre dôchodky. Dôchodcovia nie sú oslobodení od daní, len od príspevkov do dôchodkového systému.
Žartovne sa hovorí ešte aj o 4. pilieri, ktorým sú súkromné investície do akcií či nehnuteľností a o 5. pilieri, ktorým sú deti, ale to nie sú oficiálne formy sporenia či poistenia.
Švajčiarsky prvý pilier obsahuje aj princíp solidarity a zároveň i trochu zásluhovosti, ale je nastavený hlavne pre nízke príjmy, takže je silne sociálny. Druhý pilier je čisto zásluhový, no výška dôchodku nezávisí len od príjmu a platieb poistenca, ale aj od schopností správcu fondu a od situácie na trhoch. Aj tu je ešte výplata spriemerovaná pre všetkých poistencov rovnako. Tretí pilier je už čisto súkromný a koľko si človek vplatí, toľko si neskôr môže vybrať. Hospodárenie všetkých poisťovní je oddelené od štátneho rozpočtu a ide o zvlášť vedené účtovníctvo. Transparentnosť si vyžaduje, aby si poistenec mohol v každej chvíli overiť svoju situáciu – v prvom pilieri všetci občania, v druhom pilieri všetci poistenci v danej pokladni, ktorým sa každý rok zasiela výročná správa a pozvánka na valné zhromaždenie.
Tri simultánne piliere znamenajú väčšiu stabilitu a bezpečnosť, lebo každý pilier trpí inými neduhmi. Prvý pilier je závislý na demografii, kým druhý na trhoch. Ich deficity sa riešia rôzne – do prvého piliera z času na čas naleje pár miliárd Konfederácia, keď je mimoriadny zisk Národnej banky alebo sa odpredá časť zlatých zásob. Potom už treba dvíhať dôchodkový vek. Doteraz všetky referendá zvýšenie dôchodkového veku nad 65 rokov občania zamietli, ale stále tesnejšou väčšinou. V druhom pilieri sa v prípade problémov pohne s koeficientmi a tým sa zníži zhodnotenie úspor a vyplácané dôchodky. O treťom pilieri si rozhodne každý sám.
Bratislavská čierna diera na stračej nôžke, čo sa nazýva sociálnou poisťovňou, sa na švajčiarsky systém podobá menej, ako na centralizovanú “sécurité sociale” na francúzsky spôsob. Keď sa vydalo priveľa na diaľnice či na štadióny, neostane na dôchodky a zaručené nie je nič.
Pôvodný zdroj: www.blog.etrend.sk
Re-publikové so súhlasom autora a eTrend
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.