Mesto Bern sa nachádza v malebnom údolí rieky Aare. Mesto je známe svojou bohatou históriou, impozantnou architektúrou a rozmanitým kultúrnym životom.
V tomto článku sa pozrieme na vývoj mesta Bern od jeho vzniku až po súčasnosť, s dôrazom na faktografické údaje a zaujímavé udalosti z jeho histórie.
Vznik a stredovek (12. storočie – koniec 15. storočia)
Mesto Bern bolo založené v roku 1191 Berchtoldom V. von Zähringen, nemeckým šľachticom. Podľa legendy bol názov mesta inšpirovaný nájdeným medveďom (nemecky: Bär) počas prvotného osídlenia. V roku 1218, po smrti posledného Zähringena, Bern získal status slobodného ríšskeho mesta.
V roku 1351 sa Bern stal členom Starej švajčiarskej konfederácie a od roku 1353 samostatným kantónom. Stredoveký Bern bol významným obchodným centrom, ktorý sa rozvíjal vďaka svojej strategickej polohe na križovatke obchodných ciest. Významnými staviteľskými dielami tohto obdobia sú Bernský minster (gotická katedrála), Zytglogge (hodinová veža) a Kafigturm (veža väzenia).
Burgundské vojny (1474-1477)
V druhej polovici 15. storočia boli Švajčiarska konfederácia a jej člen Bern zapojení do série konfliktov známych ako Burgundské vojny. Tieto vojny sa viedli proti vojvodovi Karlovi Smelému z Burgundska, ktorý sa pokúšal o expanziu svojho územia na úkor švajčiarskych kantónov. Najvýznamnejšou bitkou, v ktorej bolo mesto Bern zapojené, bola bitka pri Morat (Murten) v roku 1476.
Bernské vojsko v tejto bitke zohralo kľúčovú úlohu a pomohlo zabezpečiť víťazstvo Švajčiarskej konfederácie nad Burgundskom. Burgundské vojny nakoniec posilnili postavenie Švajčiarskej konfederácie a Bernu v Európe.
Raný novovek (16. storočie – 18. storočie)
V 16. storočí zasiahla Bern reformácia, čo viedlo k zániku kláštorov a k vytvoreniu nových inštitúcií. V roku 1528 sa mestská rada rozhodla pre prijatie protestantizmu, čo zmenilo náboženský život mesta a prispelo k jeho postaveniu ako centra reformácie.
Švajčiarske vojny náboženstiev (1529-1531)
Reformácia priniesla do Švajčiarska rozkol medzi protestantskými a katolíckymi kantónmi. Bern, ktorý prijal protestantizmus, sa stal jedným z hlavných protagonistov v konfliktoch, ktoré sa viedli medzi týmito dvoma frakciami. Prvá kappelová vojna (1529) bola krátky konflikt medzi protestantskými a katolíckymi kantónmi, ktorý skončil bez významnejších bojov a viedol k uzavretiu tzv. Prvého kappelského mieru.
Druhá kappelová vojna (1531) bola však oveľa intenzívnejšia a priniesla niekoľko bitiek medzi oboma stranami. Hoci Bern v týchto bitkách utrpel niekoľko porážok, nakoniec sa podarilo dosiahnuť mier a zachovať náboženskú slobodu pre protestantské kantóny vrátane Bernu.
Tieto vojny náboženstiev zanechali trvalé následky na politickú a náboženskú mapu Švajčiarska, pričom Bern si upevnil svoju pozíciu ako dôležité protestantské centrum v regióne.
Prečítajte si aj: Švajčiarsko – krajina bez hlavného mesta
Napoleon a Helvétska republika (1798-1803)
Toto obdobie priniesolo do Európy revolučné zmeny, ktoré ovplyvnili aj Švajčiarsko a mesto Bern. V roku 1798, počas francúzskych revolučných vojen, francúzske vojská pod vedením generála Napoleona Bonaparte obsadili Švajčiarsko a založili Helvétsku republiku.
Bern, ktorý sa pôvodne pokúšal odolať francúzskemu vpádu, nakoniec kapituloval bez veľkého boja. Helvétska republika priniesla do Bernu a ostatných častí Švajčiarska nové administratívne a politické zmeny, ktoré znamenali koniec tradičných kantónov a vytvorenie centralizovaného štátu.
Sonderbundská vojna (1847)
Sonderbundská vojna bola posledným veľkým vojenským konfliktom na území Švajčiarska pred založením švajčiarskeho federálneho štátu v roku 1848. Táto vojna sa viedla medzi liberálnymi kantónmi, vrátane Bernu, a konzervatívnymi katolíckymi kantónmi, ktoré sa spojili do tzv. Sonderbundu.
Vojna trvala iba niekoľko týždňov a skončila rýchlym víťazstvom liberálnych kantónov, čo viedlo k založeniu moderného švajčiarskeho federálneho štátu. Bern, ako dôležité politické a vojenské centrum liberálnych kantónov, zohral kľúčovú úlohu v Sonderbundské vojne a následne bol vybraný za hlavné mesto novej federácie.
V 18. storočí Bern zažil popri konfliktoch aj rast svojho územia a hospodárskeho významu. Boli vybudované nové mosty, rozšírili sa mestské hradby a mestské opevnenie. V tomto období bol tiež založený Bernská univerzita (Universität Bern) v roku 1834.
Moderná doba (19. storočie – súčasnosť)
V roku 1848, po založení švajčiarskeho federálneho štátu, bol Bern vybraný za hlavné mesto Švajčiarskej konfederácie. Toto postavenie prispelo k rastu mesta, rozvoju infraštruktúry a kultúrnemu oživeniu.
V 19. a 20. storočí boli v Bernu postavené významné stavby, ako sú Bundeshaus (parlamentná budova), Kursaal (koncertná a konferenčná budova) a Paul Klee Zentrum (múzeum venované švajčiarskemu maliarovi Paulovi Kleeovi). V 20. storočí sa Bern stal dôležitým centrom vedy a výskumu. Významnou inštitúciou je CERN, Európska organizácia pre jadrový výskum, ktorá bola založená v roku 1954 a sídli v Ženeve, avšak s mnohými výskumnými projektmi a spoluprácou s Bernskou univerzitou.
V súčasnosti je Bern významným turistickým cieľom, ktorý ponúka návštevníkom bohatú históriu, impozantnú architektúru a rôznorodý kultúrny život. Staré mesto Bern bolo v roku 1983 zaradené na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi najnavštevovanejšie turistické atrakcie patrí Zytglogge, Bernský minster, Rosengarten, Bärengraben (medvedí priekop) a Albert Einstein Haus, kde slávny fyzik žil a pracoval na svojej teórii relativity.
Ekonomika mesta Bern je založená na službách, priemysle a výskume. Významnými odvetviami sú finančníctvo, poistenie, zdravotníctvo, telekomunikácie, farmaceutický priemysel a biotechnológie. Bern je tiež známy svojou tradičnou remeselnou výrobou, ako sú hodinky, textil a cukrovinky.
Záver
Bern je mesto s bohatou históriou a fascinujúcimi príbehmi, ktoré sa odvíjajú od jeho vzniku až po súčasnosť. Jeho rozmanitosť a kultúrne dedičstvo robia z Bernu jedinečný klenot, ktorý očaruje návštevníkov z celého sveta. Ako hlavné mesto Švajčiarska, Bern pokračuje v rozvíjaní svojej pozície ako centra vedy, kultúry a hospodárstva, pričom si zachováva svoju autentickú atmosféru a historický charakter.
Autor: Igor Kurek
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.