Luzern s 80 000 obyvateľmi privíta ročne neuveriteľných 10 miliónov turistov. Luzern, z latinčiny lampa, lampášik.
Možno spomienka z minulosti na rybárov, ktorí si svietili na jazere malými lampášikmi. História mesta siaha až do stredoveku, keď na tomto území vznikali kláštory, vrátane benediktínskeho Saint-Léger (r. 710). Mesto založené v rokoch 1180 -1200 bolo prvým mestom, ktoré sa pripojilo ku Švajčiarskej konfederácii (r. 1332). Z chudobného mesta rybárov a žoldnierov sa postupne stáva raj pre milovníkov luxusu a potešenia ale i umenia a prírody. Mestu s impozantnými fasádami a malebnými strechami, s neopakovateľnými výhľadmi na jazero robia kulisu majestátne hory.
Luzernom preteká rieka Reuss. K jeho výraznému hospodárskemu rozmachu významne prispelo otvorenie cesty Saint Gothard, ktorá začiatkom 13. storočia uľahčila pohyb tovaru cez Alpy.
Množstvo historických pamiatok od kostolov, veží, fontán až k svetoznámym mostom dodáva mestu osobitý šarm. Keď sa od jazera pozeráte smerom k starému mestu, nemôžete prehliadnuť hradby Museggu z 13. storočia. Sú považované za jedny z najdlhších (800 m) a najzachovalejších mestských hradieb vo Švajčiarsku. Pohľad na osvetlené veže je očarujúci hlavne v noci. Skúste ich spočítať, ak napočítate 9 veží, ste dobrými pozorovateľmi.
V hradbách žijú vzácne druhy hniezdiacich vtákov. Každá veža má svoju zaujímavú históriu a svoje meno, ale spomeniem len jednu z nich, 33 metrov vysokú vežu s najkrajším výhľadom na mesto, prístupnú verejnosti – vežu Männliturm. Na vrchole má kovovú postavu muža, vojaka s vlajkou.
V prístave vašu pozornosťurčite upúta flotila luzernských lodí, ktoré neúnavne premávajú s turistami po jazere. Jazero v bezprostrednej blízkosti mesta nesie meno Luzernské, ale po vzdialení sa od mesta by sme ho už mali správne nazývať jazero Štyroch kantónov.
V prístave sú pozoruhodné dve budovy: Kultúrne a kongresové centrum KKL a železničná stanica. Sú to architektonické skvosty dvoch architektov, Jeana Nouvela a Santiaga Calatravu, ktorí majú na svojom zozname niekoľko úctyhodných stavieb. Zlé jazyky hovoria, že aj majstri svojho remesla sa sem tam seknú a pravdou je, že obe stavby sa nevyhli drobným chybám.
KKL je multifunkčná stavba, známa predovšetkým najlepšou akustikou v Európe. Koncertná sála, v ktorej sa organizuje 500 koncertov ročne ponúka 2000 miest. Budova ma ohromujúco veľkú a predovšetkým plochú strechu. V zime ju musia vyhrievať, aby sa na nej nedržal sneh. S veľkou dávkou predstavivosti budova znázorňuje tri lode. Architekt vytvoril tri pomyselné časti, predelené vodnými plochami. Prvá, ktorá sa v nich “okúpala” hneď pri inaugurácii budovy, bola svokra architekta Jeana Nouvela.
Prečítajte si aj: Lyžovali ste túto sezónu? Ak áno, kde?
Luzern je hlavné mesto i dôležité kultúrne a politické centrum rovnomenného kantónu. Je významným dopravným uzlom celého Švajčiarska, história jeho železničnej stanice sa začala písať v roku 1856, kedy bola uvedená do prevádzky. Jej nasledovníčka bola neskôr zničená požiarom v roku 1971. Žiaľ nebol to posledný požiar s fatálnymi následkami, ale o tom neskôr:-) Na scénu prichádza ďalší svetoznámy architekt Santiago Calatrava, ktorý je autorom World Trade Center Transportation v New Yorku a údajne železničná stanica v Luzerne pripomína túto jeho stavbu.
Pred modernú stanicu bola opätovne umiestnená historická brána. Môžeme to interpretovať aj tak, že história sa tu zaujímavo snúbi s modernou architektúrou. I keď brána je historickým klenotom, údajne tu stojí len preto, že pri výstavbe podzemného parkoviska sa zabudlo na klimatizáciu:-) Práve historická pamiatka má za úlohu prekrývať ventilačné vývody. Napriek týmto zlým jazykom, faktom zostáva, že pôvodný vchod do starej budovy, vyzdobený bronzovou sochou švajčiarskeho sochára Richarda Kisslinga “Zeitgeist”, stále pripomína slávne časy starej stanice.
Najvzácnejšou pamiatkou Luzernu je bezpochyby Kaplnkový most a jeho veža. Drevený most z roku 1333 je približne 204 metrov dlhý a považuje sa za najstarší krytý drevený most v Európe.
Napriek tejto unikátnosti, stačilo v roku 1993 len jedenásť minút k tomu, aby zhoreli jeho dve tretiny. Neuveriteľná tragédia nielen pre Luzernčanov, a to i napriek tomu, že sa požiar obišiel bez strát na ľudských životoch. Príčina požiaru nie je dodnes známa, predpokladá sa, že vznikol z ohorku cigarety pohodenej na čln uviazaný pod mostom.
Luzernčanom tak zostane navždy zapísaný 18. august 1993 ako čierny deň mesta. A to i napriek tomu, že most bol opravený za niekoľko mesiacov. Pochopiteľne na ňom zaviedli špeciálne protipožiarne opatrenia: nainštalovali protipožiarne alarmy, videokamery, na moste platí zákaz fajčenia a pod mostom už nekotvia malé rybárske člny. Most je osobitý nádhernou kvetinovou výzdobou a predovšetkým výtvarnými dielami vo farbe trojuholníkových panelov, ktoré dokumentujú históriu mesta. Aj keď väčšinu z nich zničil požiar, určitá časť panelov sa nachádzala v čase požiaru v archíve a práve tie aktuálne zdobia romantický most. Ten plní i praktickú úlohu, spája staré mesto s novým. V minulosti slúžil ako súčasť mestského opevnenia a miesto monitorovania okolia pred prípadným útokom od jazera. Preto aj drevené zábradlie mosta od jazera je vyššie ako od rieky a to si všimne len málokto. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je Vodná veža, ktorá slúžila ako väznica, mučiareň či mestský archív. A tých vtákov čo tam hniezdi…
Zdroj: Frohlichová
Keď sa dostatočne pokocháte a niekoľko-krát prejdete po tomto moste, možno si všimnete, že asi 400 metrov ďalej vedie cez rieku Reuss i ďalší drevený Spreuerov most, dokončený v roku 1408. Známy je i pod názvom Mlynský most alebo Most tanca smrti. Pôvodne viedol len do polovice rieky, kde sa v minulosti nachádzal mlyn a slúžil jednoducho aj na vyhadzovanie plevu, ktorý vznikal pri mletí obilnín. Názov je odvodený z kolekcie 67 morbídnych obrazov švajčiarskeho maliara Kaspara Meglingera, ktorý umeleckým spôsobom vyjadril myšlienku, že v smrti sme si všetci rovní.
Jezuitský kostol je prvý veľký barokový kostol postavený vo Švajčiarsku a je považovaný za jeden z najkrajších. Lucernský Jezuitský rád založený Ignácom z Loyoly v roku 1534 sa aktívne zúčastňoval v boji proti silnejúcim reformátorským tlakom. Napriek ďalším vplyvom Luzern zostal z mnohých dôvodov katolícky. Jezuiti si tu založili kolégium a podieľali sa na výstavbe kostola, ktorý bol dokončený a vysvätený v roku 1677. Kostol Saint-François-Xavier má veľkolepú charizmu, ktorú mu dodávajú i pravidelne uskutočňované kázne a cirkevná hudba. Obdivovať môžete i harmóniu viacerých štýlov od rokokovej výzdoby až po gotickú klenbu. Mne sa najviac páči roztomilá kombinácia farieb: ružová-biela-zlatá.
Luzernský lev, spisovateľ Mark Twain sa o ňom vyjadril ako o najsmutnejšom a najdojímavejšom kuse skaly na svete. Bol vytesaný v roku 1821 dánskym umelecom Bertelom Thorvaldsenom, je 10 metrov dlhý a 6 metrov vysoký. Je symbolom statočnosti švajčiarskych žoldnierov, ktorých zabili francúzski revolucionári v roku 1792, pri útoku na Palác Tuileries v Paríži. Švajčiarska garda v službách kráľa Ľudovíta XVI. bola zmasakrovaná po jeho rozkaze, aby zložili zbrane. Lev zomiera s kopijou zapichnutou v ľavom boku. Leží na ľaliovom kvete na znak svojej bezpodmienečnej oddanosti francúzskemu panovníkovi. Na levovi je vyryté motto: Na švajčiarsku vernosť a statočnosť.V skale sú tiež vyryté mená padlých žoldnierov, ktorých bolo údajne okolo 800. Je to vskutku smutný a pôsobivý zážitok…
Prečítajte si aj: Navštívila som Bern – federálne mesto Švajčiarska
Viete o ktorú budovu sa zaujímali Michael Jackson a člen kráľovskej rodiny z Bahrajn. Údajne im padol do oka hotel Gutsch, vzácne sa podobajúci na bavorský zámok Neuschwanstein, ktorý si Walt Disney vybral ako inšpiráciu pre kulisy jeho rozprávok.
Najvýznamnejším kostolom mesta je kostol Saint-Léger, v nemčine St. Leodegar. Na jeho mieste stálo už v 7. storočí opátstvo zasvätené svätému Mauriciovi. Aj táto budova bola zničená požiarom, v roku 1874 bola zrekonštruovaná na dnešnú podobu. Má významné miesto na brehu jazera, kostol vidíte z každej strany. Za pozoruhodné diela v kostole sa považujú oltár Spásy duše a krucifix, ktoré boli zachránené počas požiaru.
Z historických pamiatok mesta by som upozornila i na miestnu radnicu, na ktorú určite narazíte pri prechádzke starým mestom. Jej stavba bola ukončená v roku 1606 Antonom Isenmannom v štýle talianskej renesancie.
Pozoruhodné sú miestne festivaly, karneval i slávnosti svetla. Luzernský festival priťahuje hviezdy klasickej hudby z celého sveta. Stretávajú sa tu najznámejšie orchestre, legendárni dirigenti i virtuózni sólisti. Počas 4 týždňov, od polovičky augusta do polovičky septembra sa tu organizuje viac ako 100 podujatí po celom meste.
Nemenej známy je Festival modrých loptičiek, ktorý dáva priestor národným a medzinárodným hviezdam, ale i mladým talentom na 120 podujatiach v oblasti hudby, umenia, fotografie, videa, filmu a rozprávania. Z ďalších festivalov by som spomenula Retro festival či Blues festival. Vyzerá to veru na festivalové mesto. Organizačne všetko zastrešuje romantický hotel Schweizerhof, ktorý si nemôžete nevšimnúť na brehu jazera, púta pozornosť farebnými oknami.
Najbližší karneval sa bude konať od 24. februára do 1. marca 2022. Kľúčovou postavou karnevalu je misteriózny Fritschi, o ktorom sa toho veľa nevie. Je pomyselnou hlavou najväčšieho a najstaršieho cechu v meste. Luzernčania si ho prisvojili, hudbou, tancou a sprievodom v maskách mu vzdávajú hold od 5. hodiny rána, kedy Fritschi a jeho rodina prichádzajú loďou od jazera k rovnomennej fontáne Fritschi v starom meste. Postavička vskutku nepekného vzľadu ma neodradila od toho, aby som si pochutila v reštaurácii Lapin na miestnej špecialite s názvom Fritschi. Jedná sa o tradičné jedlo z 18. storočia “Chügelipastete”, koláč z teľacieho mäsa. Chutilo výborne…
Ešte pozvánka na najbližší Sviatok svetla. Od 6. do 16. januára 2022 sa Luzern stane žiarivým mestom rôznych stretnutí. Na jeho 3. ročníku predstavia umelci z celého sveta rozmanité a fascinujúce aspekty svetla. Mesto pripravuje atraktívny sprievodný program pre všetky zmysly. Počas 11 dní budú od 18.00 do 22.00 h umelecky ostvetlené námestia, uličky i pamiatky v centre mesta.
Luzern je mestom rozmanitých múzeíi. Doporučujem zakúpenie tzv. Pasu pre vstup do múzeíi, pretože sú vskutku zaujímavé a pas vás motivuje ich navštíviť za prijateľnú cenu. Spomeniem z nich: Historické múzeum, Múzeum umenia, Múzeum Richarda Wagnera či obrovské Múzeum dopravy a Ľadovcovú záhradu. Nájdete tu aj súkromnú zbierku obchodníka s umením Siegfrieda Rosengarta a jeho dcéry Angely s 32 maľbami Picassa. Jedná sa o druhú najvýznamnejšiu európsku zbierku španielskeho maliara Pabla Picassa.
Luzern sa pokladá za jedno najkrajších, najfotografovanejších a najnavštevovanejších miest Švajčiarska. Priam nepochopiteľná je nadpriemerne početná enkláva ázijských turistov, ktorí denne navštevujú Luzern, urobia si v ňom nespočetné selfies a pri odchode si kúpia hodinky renomovaného Luzernského “watchmakera” Carla F. Bucherera.
Faktom je, že počas aktuálnej pandemickej situácii si Luzernčania od turistov trochu oddýchli…
Napriek už trom návštevám tohto čarovného mesta, teším sa na jeho ďalšiu návštevu. Zostávajú mi preskúmať predovšetkým hory v okolí Luzernu. V minulom článku som vám predstavila tajomný Pilatus, ale v ponuke je toho ešte oveľa viac: Melchsee-Frutt, Rigi, Stoos či Titlis.
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.