SwissTrans

SwissJob

SwissTrans

SwissTrans

SwissJob

bunny-sample

Kultúra a dizajn – vplyv, ktorý sa nedá zmerať titulmi

Spisovateľka Irena Brežná

Keď sa povie „úspech“, často sa pýtame na funkciu, firmu, pozíciu. Lenže Švajčiarsko má ešte jednu vrstvu: kultúru a dizajn. Oblasti, kde sa nerozhoduje podľa toho, kto sa vie predať, ale podľa toho, či tvoja práca obstojí v čase.

Tento diel je o dvoch ľuďoch slovenského pôvodu, ktorí sa presadili práve tam. Nie krikom. Nie škandálom. Ale kvalitou.

Irena Brežná

Spisovateľka a novinárka, ktorá dala jazyku presnosť a migrácii hlas

Irena Brežná sa narodila v Bratislave v roku 1950. V roku 1968 emigrovala s rodinou do Švajčiarska. Usadila sa v nemecky hovoriacej časti krajiny a neskôr študovala slavistiku, filozofiu a psychológiu v Bazileji.

Od 80. rokov pôsobí ako spisovateľka, publicistka a novinárka. Je dôležité povedať, čo presne priniesla do švajčiarskeho priestoru a to skúsenosť „zvonka“ (migrantka, človek z východnej Európy), ale spracovala ju v nemeckom jazyku tak, že sa z toho stala švajčiarska literatúra, nie len „príbeh cudzej ženy“.

Jedným z jej kľúčových diel je román „Die undankbare Fremde“ (Nevďačná cudzinka), za ktorý získala Švajčiarsku literárnu cenu (Swiss Literature Award) v roku 2012. To nie je lokálne ocenenie „pre menšinových autorov“, ale tvrdé uznanie kvality textu v rámci švajčiarskej literárnej scény. Brežná je známa aj tým, že jej žurnalistika a reportáže majú ľudskoprávny rozmer – napríklad jej práce o Čečensku boli oceňované a dlhodobo rezonovali v nemecky hovoriacom priestore.

Z novších uznaní: v roku 2021 získala Hermann Kesten Prize od nemeckého PEN centra a zároveň bola v Bazileji ocenená kultúrnou cenou (Basler Kulturpreis) – ako autorka s dlhodobým prínosom pre literatúru aj verejnú diskusiu. Brežná pomohla legitimizovať tému migrácie a „iného pohľadu“ nie ako sentiment, ale ako plnohodnotnú súčasť švajčiarskej identity – cez literatúru, ktorá je presná a neprikrášľuje.

Prečítajte si aj: Veda, ktorá funguje potichu

Tomas Kral

Dizajnér v Lausanne, ktorý postavil kariéru na materiáloch, nie na póze 

Tomáš Král sa narodil na Slovensku v roku 1979. V Švajčiarsku vyštudoval dizajn na ECAL v Lausanne – najprv bakalár (2006), potom master (2008) a následne aj postgraduálne štúdium zamerané na luxury design (2009). V roku 2008 si založil vlastné produktové dizajn štúdio v Lausanne. Jeho prístup je postavený na priemyselnej výrobe a výskume, s dôrazom na materiál a proces (sklo, korok, keramika) – a to je presne typ „švajčiarskej“ disciplíny, ktorá sa v dizajne cení.

Od roku 2010 zároveň vyučuje na ECAL v oddelení produktového/industriálneho dizajnu. To je v dizajnérskom svete signál, že nejde len o komerčné projekty, ale o človeka, ktorý má čo odovzdať ďalšej generácii. V jeho profesijnej histórii sa objavujú aj spolupráce s veľkými značkami (napr. Nespresso, Christofle) – čo je ďalší dôkaz, že nejde o „galériového dizajnéra“, ale o autora, ktorý vie fungovať v reálnom priemyselnom kontexte.

Králov prínos je v tom, že dizajn nevníma ako dekoráciu. Vníma ho ako disciplinovanú prácu s materiálom, ktorá zlepšuje používanie predmetov a kvalitu výroby. A to je presne tá línia, v ktorej Švajčiarsko dlhodobo drží reputáciu.

Čo majú tieto dva príbehy spoločné ?Jeden je jazyk a spoločnosť. Druhý je materiál a priemysel.

Ale pointa je rovnaká, presadiť sa vo Švajčiarsku, v kultúre a dizajne znamená obstáť v prísnom meradle kvality a často to znamená budovať meno roky bez toho, aby si doma dostal spätnú väzbu.

Pre ľudí žijúcich vo Švajčiarsku tieto príbehy nie sú o tom, že „treba byť viditeľný“. Sú o tom, že tu sa dá uspieť aj tak, že si presný, konzistentný a poctivý. A že niekedy je najväčší vplyv práve ten, ktorý sa nedá vyfotiť. Tieto príbehy nemajú dramatický zlom ani jednoduché posolstvo. Majú však niečo, čo je v švajčiarskom prostredí kľúčové – kontinuitu, odbornosť a dôveru. Ukazujú, že presadiť sa tu neznamená kričať najhlasnejšie.Znamená byť dlhodobo prínosom pre systém, ktorý si pamätá kvalitu.

Ak v Švajčiarsku žiješ, pracuješ alebo tu vychovávaš deti, je dobré vedieť, že aj takáto cesta existuje.

A že niektoré stopy sú viditeľné až spätne – no o to hlbšie.

Autor: Zuzana Franko

(3. diel: Slováci, ktorí formovali Švajčiarsko. A doma o nich skoro nevieme.)

ℹ️ INFO: Obsah článku má informačný charakter a vychádza z verejne dostupných zdrojov v čase jeho publikovania. Nejde o individuálne právne ani odborné poradenstvo. Konkrétne situácie sa môžu líšiť podľa prípadu alebo kantónu.

Páčil sa vám článok alebo vám pomohol?
Budeme vďační za krátke hodnotenie. Pomáha nám to rozvíjať portál SLOVAK.CH a motivuje nás pripravovať ďalšie užitočné články pre Slovákov vo Švajčiarsku.

👍 Facebook: Napísať recenziu stránky

⭐ Google Maps: Pridať hodnotenie (5 hviezdičiek)

Zdieľať na Facebooku