Ľudské zoologické záhrady formovali rasizmus aj vo Švajčiarsku

Aj minulosť Švajčiarska niekedy odkrýva temné kapitoly, ktoré nás v súčasnosti môžu šokovať. Jedným z týchto kontroverzných aspektov boli takzvané ľudské zoologické záhrady.

Švajčiarsko prevádzkovalo v tej dobe obľúbenú atrakciu až do 60. rokov 20. storočia. Tento fenomén nezahŕňal len zneužívanie a poníženie ľudí inej rasy, ale aj hral významnú úlohu pri formovaní a upevňovaní rasistických postojov a stereotypov.
Počiatky ľudských zoologických záhrad možno vystopovať až do začiatku 19. storočia vo Veľkej Británii, kde sa začali vystavovať ľudia z exotických kultúr pre zábavu. Táto nezvyčajná prax sa  postupne rozšírila do celej západnej Európy, vrátane Švajčiarska. 

Už v roku 1896 hostila Ženeva svoju prvú „ľudskú záhradu“ počas Švajčiarskej národnej výstavy. Táto záhrada mala názov „Village noir“ a nachádzala sa iba niekoľko ulíc od centra mesta. Viac ako dvesto ľudí zo Senegalu žilo v tejto záhrade a po dobu pol roka ich platiaci návštevníci sledovali vo svojom každodennom živote a počas náboženských obradov.

V tej dobe sa tento jav považoval za veľmi zaujímavú formu zábavy a predstavenie exotiky bez nutnosti cestovať. Napriek tomu, že sa objavovali niektoré kritické hlasy, ktoré upozorňovali na dehumanizujúci charakter tejto zábavy, väčšina verejnosti ich vnímala bez väčšieho odporu.

Prečítajte si aj: Nedávna temná história Švajčiarska

Výskumníci naznačujú, že existencia ľudských zoologických záhrad bola úzko prepojená so vznikom vedeckého rasizmu, ktorý v tej dobe zažíval svoj vrchol. Pseudovedecké teórie o nadradenosti niektorých rás sa týmito výstavami čiastočne podporovali. 

Vo vedeckých kruhoch sa vykonávali pokusy, ktoré mali dokázať spojitosti medzi veľkosťou lebky a úrovňou civilizácie a mentálnymi schopnosťami. Tieto myšlienky sa následne šírili aj do školských osnov, čím sa rasistické stereotypy stali pevne zakorenenými v myslení spoločnosti.

Ľudské zoologické záhrady mali vplyv na formovanie verejného pohľadu na exotické kultúry a konsolidáciu rasistických postojov. Vykorisťovanie a poníženie Afričanov v týchto ukážkach slúžilo ako prostriedok na posilnenie kolonializmu a vedeckého rasizmu. 

Aj keď sa objavovali kritické hlasy a tento fenomén začal byť vnímaný ako neprijateľný, švajčiarska prax predvádzania ľudských zoologických záhrad pokračovala až do druhej polovice 20. storočia.