O Slovákovi Richardovi Rapčovi žijúcom vo Švajčiarsku bolo napísaných v minulosti už viacero článkov. Na sedem rokov odsúdený mladý človek sa aktuálne snaží o obnovu súdneho konania.
V roku 2015 ho súd poslal za vedomé šírenie vírusu HIV na 7 rokov do väzenia. Rozsudok si Richard vypočul v zahraničí, a keďže sa cítil nevinný, rozhodol sa, že sa ukryje v neutrálnom Švajčiarsku.
Následne bol na neho vydaný európsky, ale aj medzinárodný zatykač, a keďže sa aktívne zapájal na sociálnych sieťach do diskusií o svojom prípade, polícia ho rýchlo vypátrala.
Kvôli zatykačom už 2-krát sedel vo švajčiarskej vyšetrovacej väzbe, a tak slovenské orgány dúfali, že nastúpi do výkonu trestu, čo sa však nestalo. Naopak, v oboch prípadoch bol prepustený z odôvodnením, že jeho konanie nie je vo Švajčiarsku trestným činom.
Slovenské médiá túto informáciu nesprávne interpretovali, pretože tvrdili, že vedomé šírenie choroby nie je vo Švajčiarsku trestným činom. Túto interpretáciu sme si overili v advokátskej kancelárii Uherkovich z Bernu. “Podľa článku 231 Švajčiarskeho trestného zákona sa trestného činu dopúšťa ten, kto úmyselne šíri nebezpečnú chorobu. Trestným činom je zároveň aj šírenie takejto choroby z nedbanlivosti,” povedal o téme právnik Uherkovich.
Richard je aktuálne šťastne zasnúbený, pracuje v sklade ako vedúci smeny a zároveň sa snaží o očistenie svojho mena, ale hlavne o zmenu rozhodnutia slovenského súdu.
(Pri rozhovore navrhol Richard tykanie, ktoré sme akceptovali.)
V roku 2014 sa tvoj príbeh objavil vo viacerých slovenských mienkotvorných médiách. Televízia Markíza vtedy s tebou urobila v bratislavskej Dúbravke kontroverzný rozhovor. Ako si na to spomínaš?
To, čo v tom čase prešlo médiami bolo aj mojou vinou trochu zveličené vďaka rozhovoru práve s redaktorkou Markízy. Noc pred rozhovorom som sa pri pohárikoch do rána zabával v bare, takže ten rozhovor si vôbec nepamätám. Natáral som tam opité hlúposti, čo bola moja chyba, ale na hlúpe otázky som zrejme hlúpo odpovedal.
Redaktorka Kövešová sa dokonca verejne priznala, že ma nahrávali a natáčali bez môjho vedomia, čím porušili asi 5 zákonov, ale odsúdený som ja a nie oni.
Každý článok o tebe obsahoval aj zmienku, že si pracoval ako prostitút. Ako si sa dostal k tejto práci?
K tejto práci som sa dostal úplne náhodne, ale začal som s tým vďaka zlej situácii. Vo svojich 18-tich rokoch som skončil zo dňa na deň na ulici a nemal som ukončené ani stredoškolské vzdelanie.
Zlákali ma veľké a jednoducho zarobené peniaze. Začal som s tým niekedy v roku 2010 a na chvíľu som s tým skončil v auguste 2011, keď som sa dozvedel, že som HIV pozitívny. Vtedy som viac ako na rok odišiel do Nemecka, kde som pracoval pre upratovací servis.
K prostitúcii som sa zase vrátil v apríli 2013, ale z veľkej časti v Mníchove, vo Viedni alebo vo Švajčiarsku. Na Slovensku by som nezarobil 150 až 250 CHF, či € za hodinu. V roku 2018 som s tým zase skončil, pretože už to nebolo také výnosné a nerobilo to dobrotu vo vzťahu s mojou priateľkou.
Vieš presne kedy a od koho si sa nakazil vírusom HIV?
Bolo to niekedy od júna do augusta 2011. Zrejme išlo o klienta, ale v tej dobe som naozaj nemal žiadne zábrany, čo bolo hlúpe. Stalo sa.
Ako túto informáciu spracoval 19-ročný chalan?
Túto informáciu som spracovával asi týždeň, kým som si to uvedomil. Myslel som si, že všetko končí, že už budem len umierať. To je dôvod, prečo by som nikdy nikoho úmyselne nenakazil, aj keď som v opitom stave redaktorke povedal opak.
Prečítajte si aj: Bezplatné právne zastúpenie vo Švajčiarsku
Zmenilo sa od tej chvíli u teba niečo zásadné?
Zmenil som hlavne môj ľahostajný postoj k životu. V tej dobe som musel dávať napríklad pozor pri sexe, kým som nemal dostačujúce výsledky.
Čo sa týka choroby, tak len veľmi málo. Aktuálne si dám jednu tabletku denne a fungujem skoro ako zdravý človek. Keby som chcel šíriť vírus HIV, musel by som prestať brať lieky, ktoré vírus potláčajú na nezanedbateľnú hodnotu, čiže by som ohrozoval sám seba.
HIV pozitívny ľudia pod účinnou liečbou dokonca nepatria vo Švajčiarsku medzi rizikových pacientov, čo sa týka súčasnej pandémie.
Mohol by si teda zo svojho pohľadu popísať tvoj proces na Slovensku?
Môj prípad prebiehal aj na slovenské pomery veľmi zvláštne. Najskôr som bol predvedený krajskou kriminálkou v Bratislave pod zámienkou vyšetrovania vraždy ráno o 9.00 hodine, ale oficiálne som tam bol zadržaný až o 16.00 hodine.
Pri výsluchu to šlo všetko dole kopcom. Výsluch trval do približne 1 hodiny rána druhého dňa. Vyšetrovateľka mi povedala, že keď sa priznám, pôjdem domov, a keďže som nebol nikdy trestne stíhaný a chcel som mať pokoj, priznal som sa.
Samozrejme som domov nešiel. Dali ma do cely predbežného zadržania na 2 dni, a potom do vyšetrovacej väzby na Chorvátsku ulicu v Bratislave. Inak, keď to porovnávam s väzbou vo Švajčiarsku, tak vôbec nevedia variť a aj porcie sú veľmi malé.
Po procesnej chybe ma bez dvoch dní prepustili po 7 mesiacoch. Jednoducho mi zabudli podať žiadosť o predĺženie väzby a ešte v ten deň som bol na slobode.
Médiá túto informácie samozrejme ignorovali. Okrem toho bolo porušené moje právo na obhajobu, kde právnik ex offo nerobil nič, a keď som žiadal o výmenu, nová právnička sa ani za mnou ani neunúvala zastaviť.
A tak keď mi pred sudcom povedala, že ma zastupuje a ja som ju videl prvýkrát v živote, tak som jej povedal, že môže odísť.
Pri prepustení mi nariadili pravidelnú návštevu lekára a probačného úradníka, musel som brať lieky a zakázali mi nechránený sex, čo je mimochodom protiústavné.
Znalecký posudok robil pán profesor Jarčuška, ktorý tam napísal, že riziko prenosu vírusu bolo v mojom prípade až 0,5 %, a že švajčiarske vyhlásenia o mojej neinfekčnosti, je moja mylná informácia.
Vtedy som začal uvažovať nad útekom do zahraničia. Bol by som hlúpy, aby som sedel a hnil v slovenskej base, keď viem, že som nič neurobil. Potvrdili mi to aj švajčiarske orgány, takže to nie je len o tom, že sa tak cítim.
Švajčiarsko som si vybral práve pre jeho prístup v tejto oblasti a tiež preto, že nie je členom EÚ. Helvéti fungujú na bilaterálnych zmluvách a pri vydaní sa musí posúdiť obojstranná trestnosť, čiže sa tu cítim v tomto smere v bezpečí.
Keby som bol v nejakom štáte EÚ, vydanie na Slovensko by záležalo na nálade daného sudcu, ktorý by v mojom prípade rozhodol. Tipujem to tak 50 na 50.
Vedela tvoja vtedajšia slovenská priateľka, že si HIV pozitívny?
Moja sexuálna partnerka to zistila až na polícii pri výsluchu. V roku 2014 mala 16 a pól roka a nemal som potrebu jej to vešať na nos, nakoľko som s dotyčnou neplánoval dlhodobý vzťah.
Od tej doby si mal zrejme viacero partneriek. Rozprával si sa s nimi o svojej chorobe? Ako reagovali?
Záviselo to na danej osobe a situácii, ale tu vo Švajčiarsku, reagovali dobre, nakoľko vedia, že keď je človek pod účinnou liečbou, je neinfekčný.
Ako a kedy si teda utiekol do Švajčiarska?
Rozsudok krajského súdu, ktorý zmenil rozhodnutie okresného súdu o podmienke na 7 rokov basy, som si vypočul u známych v Nemecku. Švajčiarske hranice som prešiel až po vydaní zatykačov.
Tu som sa nahlásil v mieste pobytu na obecnom úrade a hneď ďalší večer som bol zadržaný po kontrole dokladov. Nakoniec po 2 dňoch rozhodli, že nie je jasné, či skutok je podľa švajčiarskeho práva trestným činom, a tak ma pustili.
Našiel som si prácu a pravidelne ma kontrolovala polícia až do druhého zadržania kvôli slovenskému zatykaču aj napriek tomu, že už raz rozhodli, že ten skutok nie je trestným činom.
Vo vyšetrovacej väzbe som bol 5 mesiacov, a keď mi jedna úradníčka zo Spolkového úradu pre spravodlivosť zložila telefón, napísal som sťažnosť. Do dvoch dní ma prepustili.
Tejto úradníčke trvalo ešte ďalších približne 6 mesiacov, kým rozhodla v môj prospech. Dávno pred tým mala na stole rozhodnutie zo Spolkového trestného súdu, čo je najvyššia právna inštancia tu vo Švajčiarsku.
Po oficiálnom rozhodnutí som si samozrejme zažiadal o odškodnenie za nezákonnú väzbu. Od rôznych samozvaných odborníkov na všetko prichádzali odporúčania, aby som to nerobil, že ma vyhostia, ale ja som zase uspel.
Aj napriek všetkému mám dodnes stále problémy. Ani za 4 roky mi Švajčiari zatiaľ nevydali povolenie k pobytu a v podstate sa stále doťahujem z Úradom pre migráciu.
Dôvodom je prihlasovací formulár, kde som pri otázke mojej beztresnosti nezaškrtol žiadne políčko.
Zdroj: Richard Rapčo
V akej výške si teda dostal odškodné za 5-mesačnú väzbu?
Bolo to vypočítané tak, že jedna zložka je 200 CHF za každý deň a druhá zložka podľa príjmu, ktorý má poškodený v čase zadržania.
V médiách prebehla informácia o tom, že tvoje nevydanie na Slovensko je odôvodnené tým, že vedomé šírenie vírusu HIV nie je vo Švajčiarsku trestným činom. Je to naozaj tak?
Vedomé šírenie vírusu HIV je aj vo Švajčiarsku trestným činom s maximálnou sadzbou 5 rokov pri niekoľkonásobnom nakazení. Na Slovensku však na rozdiel od Švajčiarska neskúmajú zdravotný stav. Tam stačí, že ste HIV pozitívny a už ste automaticky vinný s kvalifikáciou ublíženia na zdraví alebo pokusu o ublíženie na zdraví, takže televízia Markíza zase šírila nepravdivé informácie.
Švajčiarsko bolo ako prvé, keď v roku 2008 súdy oslobodili HIV pozitívneho človeka pod účinnou liečbou, teda sexuálne neinfekčného. Neskôr v roku 2010 sa pridalo Nemecko, a potom zbytok vyspelých krajín.
Bohužiaľ na Slovensko alebo do Čiech táto vlna ešte nedorazila. Aj v slovenskom rozsudku stojí čierne na bielom, že môžem mať prirodzenou cestou zdravé deti, tak ako je možné niekoho úmyselne ohrozovať tým, že mu to nepoviete, keď môžete mať prirodzenou cestou zdravé deti?
Za 6 rokov mi to nikto na Slovensku nebol schopný vysvetliť. Ja som sa priznal a súhlasil som s podmienkou, ale nesúhlasil som a ani nesúhlasím so 7 rokmi v base. Mám za to, že slovenská justícia klame, je nespravodlivá a nie je schopná akceptovať dôkazy. Sám som dodal niekoľko vyhlásení o neinfekčnosti z lekárskych časopisov aj súdu, ale z nejakého mne neznámeho dôvodu to nikto neakceptoval, ale prijali nepravdivý znalecký posudok založený na prekonaných vedeckých poznatkoch.
Čo chystáš do budúcnosti s tvojim prípadom?
Podal som sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý mi aktuálne moju sťažnosť zamietol. Vraj som nevyčerpal na Slovensku všetky opravné prostriedky, ale ja som ich podľa môjho názoru už vyčerpal. Podal som aj dovolanie na Najvyšší súd SR, ktoré bolo zamietnuté na 15 stranách nezmyslov ako sa to nedá.
Plánujem obnovu konania, na čo si ale musím najprv zarobiť, lebo právnici tu stoja nehorázne peniaze a pred určitými súdmi sa nemôžem obhajovať sám. Nemôžem sa vrátiť na Slovensko, pretože by ma hneď posadili za mreže a ja by som si nemohol ani na obnovu konania zarobiť.
Neskôr sa pokúsim presvedčiť o svojej nevine aj slovenské súdy, ale aj slovenských expertov, ktorých chcem konfrontovať so svetovou vedeckou špičkou. Možno tak napomôžem k celkovej pozitívnej zmene postoja k našej komunite HIV pozitívnych na Slovensku.
Dúfam, že mi v tom pomôžu podobné vedecké kapacity ako je profesor Pietro Vernazza, ktorý pracuje v Kantonálnej nemocnici v St. Gallene ako primár infekčného oddelenia. Tento človek bol v minulosti aj riaditeľom Spolkového úradu pre zdravie (BAG) a na vyjadrenia niektorých z jeho slovenských kolegov len neveriacky krúti hlavou. On vyhotovil v mojom prípade aj posudky pre švajčiarske úrady.
Tvoja snúbenica je Slovenska, ktorá o tebe čítala články ešte v dobe, keď ste sa ani nepoznali. Chcete mať spolu aj deti?
Áno, so svojou snúbenicou by sme chceli mať časom aj vlastné deti.
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.