SwissTrans

SwissJob

SwissTrans

SwissTrans

SwissJob

bunny-sample

Prečo sa švajčiarske staničné hodiny každú minútu zastavia

Denne ich míňajú tisíce cestujúcich. Visia na nástupištiach veľkých železničných staníc aj malých zastávok a svojím jednoduchým vzhľadom sa stali jedným zo symbolov Švajčiarska. Biele ciferníky, výrazné čierne ručičky a charakteristická červená sekundová ručička. Na prvý pohľad nič nezvyčajné. Ak sa však na ne zahľadíte o niečo dlhšie, všimnete si zvláštnosť, ktorá má korene v histórii švajčiarskych železníc. Každú minútu sa totiž na chvíľu zastavia. A nie je to žiadna technická chyba.

Keď presnosť dostala vlastný dizajn

Písal sa rok 1944, keď švajčiarsky inžinier a dizajnér Hans Hilfiker vytvoril pre Švajčiarske spolkové železnice (SBB) návrh hodín, ktoré mali cestujúcim umožniť rýchlo a jednoznačne odčítať čas. V období, keď neexistovali mobilné telefóny ani digitálne informačné tabule, zohrávali staničné hodiny mimoriadne dôležitú úlohu. Presný čas bol základom fungovania železničnej dopravy a synchronizácia hodín na jednotlivých staniciach nebola len otázkou pohodlia, ale aj organizácie vlakovej prevádzky.

Hilfiker sa rozhodol odstrániť všetko, čo by mohlo pri čítaní času rozptyľovať. Ciferník zostal biely, číslice nahradili jednoduché čierne značky a hodinová aj minútová ručička dostali výrazný tvar. Najzaujímavejším prvkom sa však stala červená sekundová ručička, ktorej zakončenie pripomína kruhový výpravný terčík používaný železničným personálom. Práve táto ručička urobila z obyčajných hodín dizajnérsku ikonu. A zároveň im dala vlastnosť, ktorú si mnohí cestujúci nevšimnú ani po rokoch života vo Švajčiarsku.

Šesťdesiat sekúnd, ktoré netrvajú šesťdesiat sekúnd

Červená ručička sa pohybuje plynulo po ciferníku, no celý kruh dokončí približne za 58,5 sekundy. Keď dorazí na dvanástku, zastaví sa a zostane nehybná približne jeden a pol sekundy. Až potom sa opäť rozbehne.Prečo? Odpoveď sa skrýva v pôvodnom technickom riešení. Staničné hodiny boli súčasťou centrálne synchronizovaného systému, v ktorom jednotlivé hodiny dostávali elektrický impulz raz za minútu. Tento signál zabezpečoval, aby všetky ukazovali rovnaký čas. Sekundová ručička sa preto pohybovala o niečo rýchlejšie, na konci svojho obehu počkala na synchronizačný impulz a až následne začala ďalšie kolo.

To, čo dnes vyzerá ako drobná zvláštnosť, bolo teda premysleným technickým riešením. Hodiny nemuseli mať samostatný dokonale presný sekundový mechanizmus, pretože rozhodujúci bol spoločný minútový signál. A práve tento krátky okamih čakania sa stal ich nezameniteľným poznávacím znamením.

Hodiny, ktoré sa dostali až do New Yorku

Hilfikerov návrh sa začal na švajčiarskych železničných staniciach používať v roku 1947 a postupne sa stal súčasťou každodenného života. Jeho jednoduchosť bola natoľko nadčasová, že si získal uznanie aj mimo železničného prostredia. Hodiny sa dostali do zbierok prestížneho Museum of Modern Art v New Yorku a londýnskeho Design Museum. Od roku 1986 sa ich charakteristický vzhľad objavuje aj na náramkových hodinkách švajčiarskej značky Mondaine.
Menej známe je, že Hans Hilfiker nebol iba autorom slávnych hodín. Počas svojej kariéry navrhol aj zariadenia na manipuláciu s ťažkým nákladom, zastrešenie nástupíšť železničnej stanice Winterthur-Grüze či projektor cestovných poriadkov pre Zürich. Napriek tomu sa práve jednoduchý biely ciferník s červenou ručičkou stal jeho najznámejším dielom.

Keď si švajčiarske hodiny všimol Apple

V septembri 2012 sa ikonické hodiny nečakane dostali do centra medzinárodnej pozornosti. Technologická spoločnosť Apple predstavila aktualizáciu operačného systému iOS 6 a používatelia tabletov iPad v nej objavili aplikáciu hodín s dizajnom nápadne pripomínajúcim tie švajčiarske.

Problém bol v tom, že ich vzhľad bol právne chránený a Apple nemal potrebné povolenie na jeho použitie. SBB preto začali s americkou spoločnosťou rokovať o vyriešení situácie. Výsledkom bola finančná dohoda, ktorej presná hodnota nebola oficiálne zverejnená. Podľa informácií švajčiarskych médií sa však hovorilo o sume približne 20 miliónov frankov. Dizajn neskôr z operačného systému zmizol.

Príbeh ukázal, že aj taký zdanlivo obyčajný predmet, akým sú staničné hodiny, môže mať obrovskú hodnotu. A nielen historickú či estetickú, ale aj obchodnú.

Malá zvláštnosť, ktorá prežila desaťročia

Dnes by už moderná elektronika dokázala zabezpečiť presný a nepretržitý pohyb sekundovej ručičky bez akéhokoľvek zastavenia. Napriek tomu si klasické staničné hodiny SBB zachovávajú svoj typický rytmus. Krátka prestávka na dvanástke sa totiž stala súčasťou ich identity. A možno práve to je na celom príbehu najzaujímavejšie. Krajina, ktorá je vo svete známa presnosťou a dochvíľnosťou, si zachovala hodiny, ktorých sekundová ručička sa každú minútu na chvíľu zastaví. Nie preto, že by nedokázala vyrobiť presnejšie, ale preto, že aj malé technické zvláštnosti sa môžu časom stať tradíciou.

Keď teda budete nabudúce čakať na vlak v Zürichu, Berne, Luzerne alebo na niektorej z menších švajčiarskych staníc, skúste sa na chvíľu zadívať na červenú ručičku. Možno si prvýkrát všimnete detail, ktorý tam cestujúcich sprevádza už takmer osemdesiat rokov.

A možno si pritom uvedomíte, že niekedy stačí jediná sekunda, aby sa z obyčajného predmetu stal kúsok histórie.

Autor: Zuzana Franko

(15. diel série: Dopredu do minulosti)

ℹ️ INFO: Obsah článku má informačný charakter a vychádza z verejne dostupných zdrojov v čase jeho publikovania. Nejde o individuálne právne ani odborné poradenstvo. Konkrétne situácie sa môžu líšiť podľa prípadu alebo kantónu.

Páčil sa vám článok alebo vám pomohol?
Budeme vďační za krátke hodnotenie. Pomáha nám to rozvíjať portál SLOVAK.CH a motivuje nás pripravovať ďalšie užitočné články pre Slovákov vo Švajčiarsku.

👍 Facebook: Napísať recenziu stránky

⭐ Google Maps: Pridať hodnotenie (5 hviezdičiek)

Zdieľať na Facebooku