Dagmar Michalina je slovenská spisovateľka žijúca vo Švajčiarsku (Basel). Autorka vo svojom prvom debute “Und du wusstest von nichts…?!” opisuje náročný a niekedy až neuveriteľný život bývalej emigrantky Dadi, čo sa ale neodrazilo v jej štýle, ktorý je ľahký i zábavný.
Tento román je mimoriadne otvorená spoveď o prežitých rokoch vo Švajčiarsku, ktoré mladej žene poskytlo domov a zázemie. Domov „z druhej ruky“.
Okrem súkromných periperií (ako napríklad osobné stretnutie s masovým vrahom) je v knihe venovaná pozornosť aj rozdielom medzi geograficky blízkymi, ale mentálne tak vzdialenými krajinami ako sú Slovensko a Švajčiarsko.
Kedy a za akých okolností ste prišli do Švajčiarska?
Do Švajčiarska som emigrovala s rodičmi v lete v roku 1980. O tom, že sa mám s Československom na dlhú dobu rozlúčiť, mi rodičia nepovedali.
Aké boli začiatky? Čo bolo pre vás najťažšie?
Začiatky boli strašné! Nikomu som nerozumela, bola som hodená do vody bez schopnosti plávať, ale hlavne som Švajčiarsko nevnímala ako krajinu, kde budem žiť. Nevedela som sa s tým vyrovnať. Najťažšia bolo pre mňa práve skutočnosť, že som nemala možnosť sa s nikým rozlúčiť. Jednoducho som odišla na dovolenku, z ktorej som sa už nevrátila.
Aké je vaše povolanie?
Som vyučená zdravotná sestra a celý život pracujem v tejto oblasti. Od pôrodnice, až po geriatriu.
Cítite sa už ako naturalizovaná Švajčiarka? Ako sú na tom vaše deti? Vedia po slovensky?
V hlave som už určite Švajčiarka, všetko plánujem a ťahám veci dokonca. Srdce, to mi bije stále po slovensky. Na štastie! Nie je to ale vždy jednoduché, udržiavať v tom rovnováhu. Moja dcára rozpráva perfektne po slovensky.
Kedy ste zistili, že máte talent aj na písanie?
Bolo to v čase, keď ma opustila osoba, s ktorou som sa dovtedy mohla dennodenne rozprávať ako dospelý človek. Tie nevypovedané slová zostali vo mne, a aby som sa udržala pri dobrom duševnom zdraví, začala som písať básne a úvahy na laptope. Boli to napodiv všetko veľmi smutné texty.
Stále máte tieto texty? Vydáte ich niekedy aj knižne?
Vydané už sú, ale len jedna jediná kniha. Mám ju doma v knižnici.
Kedy ste sa rozhodli, že napíšete román?
Nápad mi vnukol redaktor švajčiarskeho časopisu, kam som pravidelne prispievala odbornými článkami z oblasti ošetrovania pacientov. Napísal mi: „… keď to takto pôjde ďalej, uvažujte radšej vydať vaše články vo forme knihy…“, a to ma v roku 2012 naštartovalo a začala som písať… Divné je, že som začala kapitolou 3, ktorá sa volá: „Od bryndze ku fondue“, významovo po nemecky ako „ Von Tatra zum Matterhorn“.
Aká bola cesta od myšlienky napísať knihu až po moment, keď ste ju prvýkrát držali v ruke?
Cesta bola slovensko-švajčiarska, to znamená, že som písala srdcom, to je tá slovenská časť môjho „ja“, a tá švajčiarska časť vo mne je tá, že som si všetko akribicky premyslela a naplánovala. Od A po Z.
Keď som knihu držala prvýkrát v ruke, neupadla som do žiadnej citovej extázy, pretože som bola časovo napätá. Kniha meškala už jeden rok, čiže všetko som prežívala tak homeopaticky. Pokrstiť knihu plánujem na jar, a na to sa veľmi teším!
Na čo všetko sa môžu čitatelia tešiť pri čítaní vašej knihy?
Nuž, každý má rád niečo iné, ale keď si chcete tak „šťavnato“ a echt od srdca prečítať to, čo si vlastne skoro každý emigrant v „domove z druhej ruky“ zažije a cez slzy sa zasmiať, tak je to kniha presne pre vás. Je ľahká na čítanie, za tri dni ju zhltnete a brucho vás predsa len bolieť nebude.
Prečo je kniha iba v nemčine?
Vydaná je len v nemčine, ale napísaná je aj v jazyku slovenskom. Písať som ju totiž začala po slovenky, ale krátko pred jej dokončením, odstúpil slovenský editor zo zdravotných dôvodov od ústnej dohody. Skúsila som to teda vo Švajčiarsku. Bolo to samozrejme náročné. Prvá kniha, žiadne skúsenosti, každé rozhodnutie trvalo neskutočne dlho a ešte dlhšie jeho realizácia.
Keď sa „vody ukľudnia“, tak sa zamerám na dokončenie prekladu do slovenčiny. Ozval sa mi aj môj bývalý slovenský editor, ktorý má záujem o dokončenie našej spolupráce.
A čo chystáte potom?
V „šuflíku“ mi ležia dve detské rozprávkové knižky. Písala som ich v nemčine, ale už ich mám preložené aj do slovenčiny. Rozmýšľam nad tým, že ich vydám ako dvojjazyčné detské knižky. Bola by to tak trochu aj jazyková výučba. Keďže ide o detskú literatúru, popri zaujímavom texte budú v knižkách aj prekrásne ilustrácie od slovenského maliara. Meno však ešte neprezradím, ale máte sa na čo tešiť.
Ďalšiu knihu nemám v „šuflíku“, ale v hlave. Bude to opäť román, tentokrát na tému švajčiarske zdravotníctvo. Niečo som už načrtla v aktuálnom románe v kapitole: „Das Treffen zweier Galaxien“. Bude to pravdivý a odvážny text, niečo ako Undercover.
Viac o knihe: www.facebook.com/dagmarmichalina
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.