Slováci vo Švajčiarsku

Zastúpenie SR vo Švajčiarsku

Veľvyslanectvo SR môžu Slováci vo Švajčiarsku nájsť v Berne. Veľvyslanectvo funguje od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, teda od roku 1993. Prvým veľvyslancom bol Ábel Kráľ do roku 1998, potom nasledoval Dušan Kerný, Juraj Hraško, Štefan Schill, Ján Foltín a v súčasnosti je veľvyslankyňou Andrea Elscheková Matisová. Veľvyslanectvo háji záujmy Slovenskej republiky v rámci Švajčiarskej konfederácie, ale rovnako má svoju pôsobnosť aj pre Lichtenštajnské kniežatstvo. Má na starosti rozvoj a prehĺbenie vzťahov v oblasti zahraničnej politiky, ale rovnako poskytuje aj služby občanom SR.

Slovenská zástava

Zdroj: Pixabay

Slovenský konzulát

V rámci slovenského veľvyslanectva funguje v Berne jediný konzulát. Konzulát v Zürichu bol v auguste 2015 zrušený. Práve v prípade núdze sa majú možnosť slovenskí občania obrátiť na konzulát, ktorý má viaceré právomoci. Môže vydať cestovný doklad, a to v prípade, ak sa občan chce vrátiť na územie SR, ale jeho cestovný doklad mu bol odcudzený alebo stratil platnosť. Občania SR sa na konzulát môžu obrátiť, ak potrebujú odporučiť miestneho advokáta, lekára, tlmočníka. Prostredníctvom konzulátu môžu príbuzní zo SR poslať Slovákovi vo Švajčiarsku finančné prostriedky, ak sa ocitol bez peňazí. Konzulát prostredníctvom polície oznamuje príbuzným na Slovensku o nehode alebo úmrtí. V prípade potreby overenia listín alebo podpisov sa Slováci opätovne môžu obrátiť na tento konzulát.

Ako sa dostať na veľvyslanectvo?

Pozor! Ak sa vydáte na kozulát s navigáciou, zadávajte do navigácie mestskú časť Muri bei Bern alebo PSČ (3074). Ak by ste zadali iba mesto Bern, navigácia vám vyhľadá iné miesto v Berne s tou istou ulicou (Thunstrasse 63). Toto miesto je vzdialené od kozulátu len 7 minút, ale niekedy môže tých 7 minút rozhodnúť o tom, že ste cestovali 2 hodiny zbytočne.

Logo MZV SR

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berne
Thunstrasse 63
3074 Muri bei Bern
Švajčiarsko

Tel.: +41 313563930, fax: +41 313563933, mobil: +41 792526369, email: emb.bern@mzv.sk

Návštevné hodiny pre verejnosť, čiže vybavovanie osobných podaní občanov SR LEN na základe predchádzajúceho objednania (telefonicky min. 48 hodín pred alebo na internetovej stránke) utorok, streda a štvrtok – 9.00 – 12.00

Vybavovanie telefonických konzulárnych dopytov na tel. č. +41 31 3563935, 36: pondelok: 9.00 – 12.00 a 13.00 – 16.00 utorok, streda a štvrtok 13.00 – 16.00 piatok: 9.00 – 12.00 a 13.00 – 16.00

Na veľvyslanectve nie je k dispozícii pre verejnosť toaleta a ani parkovacie miesta. Tieto služby nájdete v neďalekom (50 m.) obchode Migros a parkovať môžete zadarmo aj na parkovacích miestach modrej zóny, ktoré sú priamo pred veľvyslanectvom.

Slováci vo Švajčiarsku

Počet Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku od 90. rokov minulého storočia z roka na rok stúpa. Kým v roku 1993 tu žilo 221 Slovákov, tak v roku 1999 to už bolo 1811 Slovákov. Podľa štatistických údajov z roku 2018 sa na území Švajčiarska nachádzalo už 16 958 Slovákov a číslo bude pravdepodobne rásť, pretože krajina je v súčasnosti lákadlom pre mladých stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí hľadajú lepšie podmienky na pracovnom trhu.

Ako sa to začalo?

Prvý prílev Slovákov do tejto krajiny začal v období 2. svetovej vojny. Šlo opätovne o mladých ľudí, ktorí prišli do krajiny kvôli štúdiu. Vtedy bol vo Švajčiarsku založený Spolok slovenských akademikov. Jeho „otcom“ sa stal Aurel Stodola, priekopník v oblasti parnej turbíny, ktorý pochádzal z Liptovského Mikuláša. Do Švajčiarska prišiel ešte v roku 1892. Po jeho doterajších kariérnych úspechoch na poli vedy a techniky bol pozvaný vysokou školou technickou v Zűrichu, aby tu začal pôsobiť ako profesor na novovzniknutej katedre stavby a techniky. Práve vo Švajčiarsku naplno rozvinul svoj talent a napísal prácu o parnej turbíne. Jeho študentom bol aj samotný Albert Einstein, ktorý ho obdivoval za jeho vedecký prínos.

Aurel Stodola vynálezca

Zdroj: Wikipedia

Aurel Stodola následne vytvoril podmienky pre štúdium vo Švajčiarsku aj pre iných slovenských študentov, ktorí u neho študovali s nadšením a snažili sa pokračovať v jeho šľapajách. Všetkými bol hodnotený ako skromný človek, o čom svedčí aj nasledovné. Keď skonštruoval umelú ruku, ktorá sa stala predchodkyňou protézy povedal: „To je moja pomsta vojne.“

Politická emigrácia

Po roku 1948 sa na území Československa zmenila politická situácia, a tak sa odchod Slovákov do Švajčiarska zredukoval. Mnohí odchádzali práve kvôli politickým dôvodom, ďalší prílev nastal v roku 1968, keď bolo územie Československa obsadené vojskami Varšavskej zmluvy. 

Irena Brežná

Vtedy na územie Švajčiarska emigrovala aj známa novinárka a spisovateľka Irena Brežná, ktorá sa narodila v Bratislave a svoje detstvo prežila v Trenčíne. Krajinu opustila spoločne s rodičmi a následne navštevovala vo Švajčiarsku univerzitu v Bazileji, kde vyštudovala slavistiku, filozofiu a psychológiu. Okrem toho, že pracovala ako spisovateľka a žurnalistka, tak sa tiež venovala práci na pozícii psychologičky pre výskumné inštitúty v Mníchove a Bazileji, rovnako aj výučbe ruštiny, pôsobila ako tlmočníčka pre švajčiarske úrady a bola obhajkyňou ľudských práv.

Spisovateľka Irena Brežná

Zdroj: FM RTVS

Ako novinárka publikovala nielen v švajčiarskej tlači (napr. Neue Zűricher Zeitung, Brener Zeitung, Das Magazin), ale tiež v slovenskej Pravde, SME a v Kultúrnom živote. V období studenej vojny sa stala aktívnou prispievateľkou slovenského vysielača Slobodná Európa a rovnako spolupracovala aj s BBC.

Jej úspechy slávia množstvo ocenení, ako spisovateľka a žurnalistka získala 11 cien. Poslednú v roku 2012 za knihu Nevďačná cudzinka.

Dušan Šimko

V roku 1968 opustil Československo aj Dušan Šimko. Narodil sa v Košiaciach a navštevoval Univerzitu Komenského v Bratislave, kde študoval geológiu a mineralógiu na Prírodovedeckej fakulte. Po emigrácii do Švajčiarska, ostal verný svojmu odboru a pokračoval ďalej v štúdiu v Bazileji, tu ukončil doktorandské štúdium v roku 1982. Následne sa okrem aktívneho vedeckovýskumného pôsobenia začal venovať aj písaniu prózy, scénaristike a publicistike.

Aristid Zelenay

V roku 1968 tiež emigroval Aristid Zelenay, ktorý bol dlhoročným predsedom Združenia Slovákov vo Švajčiarsku (ZSvŠ), pričom viac ako 30 rokov zabezpečoval aj tlač a distribúciu tlačového orgánu ZSvŠ Slovenské zvesti. Pán Zelenay svoje úsilie, ale i snahy ostatných Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku spoločne so spomienkami zaznamenal v knihe Švajčiarskí Slováci spájali boj proti komunistickej diktatúre so zápasom o vlastný štát. Pán Zelenay zomrel vo svojich 93. rokoch 28.10.2022 v meste Winterthur.

Dušan Parajka

Rok po emigrácii založil Dušan Parajka v roku 1969 vo Švajčiarsku krajanský folklórny súbor Kolečko, ktorý úspešne reprezentoval krajanskú komunitu a slovenský folklór na mnohých festivaloch vo Švajčiarsku a iných krajinách západnej Európy a po roku 1989 aj na Slovensku.

Rado Hanak

Ďalším emigrantom žijúcim vo Švajčiarsku je aj Rado Hanak, narodil sa v Bratislave do rodiny operných spevákov. Svoje štúdium absolvoval v Bazileji u Kurta Widmera, následne navštevoval Medzinárodné operné štúdium v Zűrichu. V súčasnosti už 20 rokov pôsobí v zűrišskej opere.

Slovenské korene

K ďalším známym Slovákom patria potomkovia emigrantov z Československej republiky. V súčasnosti je to napríklad Pascal Janovjak, ktorého otec bol Slovák a matka Francúzska. Pascal sa narodil už vo Švajčiarsku, konkrétne v Bazileji. Úspešne vyštudoval literatúru a dejiny umenia, pričom ovláda šesť jazykov, okrem slovenčiny a francúzštiny, vie aj taliansky, nemecky, anglicky, arabsky. Práve pre jeho jazykovú zdatnosť sa venoval kultúrnej diplomacii v Jordánsku a Ammáne. Tiež pôsobil aj ako riaditeľ Francúzskeho inštitútu v bangladéšskej Dháke v službách francúzskeho ministerstva zahraničných vecí. Svoje diplomatické povinnosti dobrovoľne opustil v roku 2005, aby sa mohol venovať písaniu. Známy je jeho román Neviditeľný, ktorý získal prestížne hodnotenia od literárnych kritikov. V románe Pascal plasticky vykreslil aktuálne problémy ľudskosti a súčasnej spoločnosti, v ktorej je za úspech považovaná kariéra a skvelý zovňajšok. Kniha bola preložená do slovenského jazyka.

Súčastnosť

V súčasnosti do Švajčiarska prichádzajú aj mladí slovenskí vedci. Jedným z nich je Richard Královič. Študoval na Univerzite Komenského informatiku, následne tu rovnako pokračoval v doktorandskom štúdiu, pričom v roku 2006 prišiel do Švajčiarska na stáž, stáž sa mu následne predĺžila a vo Švajčiarsku ostal. Od roku 2011 začal pôsobiť ako softwarový inžinier pre Google. Slovenská komunity žijúca vo Švajčiarsku si ho chváli aj preto, že sa aktívne zapája do jej života, či už prostredníctvom hrania na husliach v kostole alebo turistikou s mládežou.

Spolky a združenia Slovákov vo Švajčiarsku

 

Združenie Slovákov vo Švajčiarsku

Združenie Slovákov vo Švajčiarsku fungovalo už od roku 1969, vtedy bolo založené pod názvom Združenie priateľov Slovenska. Dňa 29. apríla 1988 zorganizovalo Združenie v Berne demonštráciu za náboženskú slobodu. Do päťdesiat Slovákov, zástupcov miestnych skupín Združenia sa zišlo v Berne, aby prejavili svoju solidaritu so slovenskými občanmi, ktorí dňa 25. marca t. r. v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí, i napriek brutálnym policajným zákrokom, verejne manifestovali svoje požiadavky za náboženskú slobodu a slobodu Cirkvi na Slovensku. Tieto snahy Slovákov v Bratislave patria k zlomovým okamihom pre formovanie moderných dejín Slovenskej republiky, nakoľko manifestáciou sa prejavil odpor voči totalitnému režimu, ktorý následne v roku 1989 aj padol.

Logo ZSvŠ

Posledným predsedom združenia bola Bodoríková Zdenka. Úlohou tohto Združenia bolo organizovanie kultúrneho, ale i spoločenského života pre Slovákov vo Švajčiarsku. S tým úzko súvisela aj prezentovanie slovenského umenia, rozličné prednáška a filmové večery. Takýmto spôsobom zároveň spájali Slovákov vo Švajčiarsku, pričom toto Združenie mali na starosti aj vydávanie časopisu Slovenské zvesti.

Časopis Slovenské zvesti vychádzal minimálne štyrikrát v priebehu roka a mala ho na starosti Eva Solmošiová. Časopis informoval o aktivitách Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku, o rozličných kultúrnych podujatiach, ale rovnako vyzdvihoval aj osobnosti Slovákov žijúcich v tejto krajine.

Združenie ukončilo svoju činnosť po viac ako 50 rokoch , a to koncom decembra 2019.

Slovenská katolícka misia

Slovenská katolícka misia funguje v Bazileji, Berne, Lausanne, Zűrichu a v Ženeve. Úlohou je spájanie slovenských veriacich vo Švajčiarsku, pričom Slovenská katolícka misia vydáva aj vlastný časopis s názvom Misijný informátor, ktorý vychádza od roku 2013.

Folklórny súbor Kolečko

Folklórny súbor Kolečko sa nachádza v Zűrichu, má približne 25 členov. Úlohou je prezentácia slovenského folklóru, ale i tradičných slovenských krojov. Súbor má nielen slovenských, ale i českých členov. Tiež má množstvo švajčiarskych priaznivcov, ktorí boli ochotní naučiť sa slovenský jazyk. Súbor Kolečko prezentuje tance zo slovenských oblastí: Tekov, Zemplín, Šariš, Myjava, Terchová, a rovnako prezentuje aj goralské tance.

Na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí, čiže aj vo Švajčiarsku, zriadilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí rozpočtovú organizáciu s názvom Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento úrad zabezpečuje výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a štátnu podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem iných úloh, ktoré mu vyplývajú z jeho štatútu, rozhoduje aj o prerozeľovaní dotácií vyčlenených na podporu projektov pre zahraničných Slovákov.

Slováci vo Švajčiarsku

/ Slováci vo Švajčiarsku / By
   

Zastúpenie SR vo Švajčiarsku

Veľvyslanectvo SR sa vo Švajčiarsku nachádza v Berne. Veľvyslanectvo funguje od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, teda od roku 1993. Prvým veľvyslancom bol Ábel Kráľ do roku 1998, potom nasledoval Dušan Kerný, Juraj Hraško, Štefan Schill, Ján Foltín a v súčasnosti je veľvyslankyňou Andrea Elscheková Matisová. Veľvyslanectvo háji záujmy Slovenskej republiky v rámci Švajčiarskej konfederácie, ale rovnako má svoju pôsobnosť aj pre Lichtenštajnské kniežatstvo. Má na starosti rozvoj a prehĺbenie vzťahov v oblasti zahraničnej politiky, ale rovnako poskytuje aj služby občanom SR.

Slovenská zástava

Zdroj: Pixabay

V rámci slovenského veľvyslanectva funguje v Berne jediný konzulát. Konzulát v Zürichu bol v auguste 2015 zrušený. Práve v prípade núdze sa majú možnosť slovenskí občania obrátiť na konzulát, ktorý má viaceré právomoci. Môže vydať cestovný doklad, a to v prípade, ak sa občan chce vrátiť na územie SR, ale jeho cestovný doklad mu bol odcudzený alebo stratil platnosť. Občania SR sa na konzulát môžu obrátiť, ak potrebujú odporučiť miestneho advokáta, lekára, tlmočníka. Prostredníctvom konzulátu môžu príbuzní zo SR poslať Slovákovi vo Švajčiarsku finančné prostriedky, ak sa ocitol bez peňazí. Konzulát prostredníctvom polície oznamuje príbuzným na Slovensku o nehode alebo úmrtí. V prípade potreby overenia listín alebo podpisov sa Slováci opätovne môžu obrátiť na tento konzulát.

Pozor! Ak sa vydáte na kozulát s navigáciou, zadávajte do navigácie mestskú časť Muri bei Bern alebo PSČ (3074). Ak by ste zadali iba mesto Bern, navigácia vám vyhľadá iné miesto v Berne s tou istou ulicou (Thunstrasse 63). Toto miesto je vzdialené od kozulátu len 7 minút, ale niekedy môže tých 7 minút rozhodnúť o tom, že ste cestovali 2 hodiny zbytočne.

Logo MZV SR

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berne
Thunstrasse 63
3074 Muri bei Bern
Švajčiarsko

Tel.: +41 313563930, fax: +41 313563933, mobil: +41 792526369, email: emb.bern@mzv.sk

Návštevné hodiny pre verejnosť, čiže vybavovanie osobných podaní občanov SR LEN na základe predchádzajúceho objednania (telefonicky min. 48 hodín pred alebo na internetovej stránke) utorok, streda a štvrtok – 9.00 – 12.00

Vybavovanie telefonických konzulárnych dopytov na tel. č. +41 31 3563935, 36: pondelok: 9.00 – 12.00 a 13.00 – 16.00 utorok, streda a štvrtok 13.00 – 16.00 piatok: 9.00 – 12.00 a 13.00 – 16.00

Na veľvyslanectve nie je k dispozícii pre verejnosť toaleta a ani parkovacie miesta. Tieto služby nájdete v neďalekom (50 m.) obchode Migros a parkovať môžete zadarmo aj na parkovacích miestach modrej zóny, ktoré sú priamo pred veľvyslanectvom.

Slováci vo Švajčiarsku

Počet Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku od 90. rokov minulého storočia z roka na rok stúpa. Kým v roku 1993 tu žilo 221 Slovákov, tak v roku 1999 to už bolo 1811 Slovákov. Podľa štatistických údajov z roku 2018 sa na území Švajčiarska nachádzalo už 16 958 Slovákov a číslo bude pravdepodobne rásť, pretože krajina je v súčasnosti lákadlom pre mladých stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí hľadajú lepšie podmienky na pracovnom trhu.

Prvý prílev Slovákov do tejto krajiny začal v období 2. svetovej vojny. Šlo opätovne o mladých ľudí, ktorí prišli do krajiny kvôli štúdiu. Vtedy bol vo Švajčiarsku založený Spolok slovenských akademikov. Jeho „otcom“ sa stal Aurel Stodola, priekopník v oblasti parnej turbíny, ktorý pochádzal z Liptovského Mikuláša. Do Švajčiarska prišiel ešte v roku 1892. Po jeho doterajších kariérnych úspechoch na poli vedy a techniky bol pozvaný vysokou školou technickou v Zűrichu, aby tu začal pôsobiť ako profesor na novovzniknutej katedre stavby a techniky. Práve vo Švajčiarsku naplno rozvinul svoj talent a napísal prácu o parnej turbíne. Jeho študentom bol aj samotný Albert Einstein, ktorý ho obdivoval za jeho vedecký prínos.

Aurel Stodola vynálezca

Zdroj: Wikipedia

Aurel Stodola následne vytvoril podmienky pre štúdium vo Švajčiarsku aj pre iných slovenských študentov, ktorí u neho študovali s nadšením a snažili sa pokračovať v jeho šľapajách. Všetkými bol hodnotený ako skromný človek, o čom svedčí aj nasledovné. Keď skonštruoval umelú ruku, ktorá sa stala predchodkyňou protézy povedal: „To je moja pomsta vojne.“

Po roku 1948 sa na území Československa zmenila politická situácia, a tak sa odchod Slovákov do Švajčiarska zredukoval. Mnohí odchádzali práve kvôli politickým dôvodom, ďalší prílev nastal v roku 1968, keď bolo územie Československa obsadené vojskami Varšavskej zmluvy. Vtedy na územie Švajčiarska emigrovala aj známa novinárka a spisovateľka Irena Brežná, ktorá sa narodila v Bratislave a svoje detstvo prežila v Trenčíne. Krajinu opustila spoločne s rodičmi a následne navštevovala vo Švajčiarsku univerzitu v Bazileji, kde vyštudovala slavistiku, filozofiu a psychológiu. Okrem toho, že pracovala ako spisovateľka a žurnalistka, tak sa tiež venovala práci na pozícii psychologičky pre výskumné inštitúty v Mníchove a Bazileji, rovnako aj výučbe ruštiny, pôsobila ako tlmočníčka pre švajčiarske úrady a bola obhajkyňou ľudských práv.

Spisovateľka Irena Brežná

Zdroj: FM RTVS

Ako novinárka publikovala nielen v švajčiarskej tlači (napr. Neue Zűricher Zeitung, Brener Zeitung, Das Magazin), ale tiež v slovenskej Pravde, SME a v Kultúrnom živote. V období studenej vojny sa stala aktívnou prispievateľkou slovenského vysielača Slobodná Európa a rovnako spolupracovala aj s BBC.

Jej úspechy slávia množstvo ocenení, ako spisovateľka a žurnalistka získala 11 cien. Poslednú v roku 2012 za knihu Nevďačná cudzinka.

V roku 1968 opustil Československo aj Dušan Šimko. Narodil sa v Košiaciach a navštevoval Univerzitu Komenského v Bratislave, kde študoval geológiu a mineralógiu na Prírodovedeckej fakulte. Po emigrácii do Švajčiarska, ostal verný svojmu odboru a pokračoval ďalej v štúdiu v Bazileji, tu ukončil doktorandské štúdium v roku 1982. Následne sa okrem aktívneho vedeckovýskumného pôsobenia začal venovať aj písaniu prózy, scénaristike a publicistike.

V roku 1968 tiež emigroval Aristid Zelenay, ktorý bol dlhoročným predsedom Združenia Slovákov vo Švajčiarsku (ZSvŠ), pričom viac ako 30 rokov zabezpečoval aj tlač a distribúciu tlačového orgánu ZSvŠ Slovenské zvesti. Pán Zelenay svoje úsilie, ale i snahy ostatných Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku spoločne so spomienkami zaznamenal v knihe Švajčiarskí Slováci spájali boj proti komunistickej diktatúre so zápasom o vlastný štát. Pán Zelenay zomrel vo svojich 93. rokoch 28.10.2022 v meste Winterthur.

Rok po emigrácii založil Dušan Parajka v roku 1969 vo Švajčiarsku krajanský folklórny súbor Kolečko, ktorý úspešne reprezentoval krajanskú komunitu a slovenský folklór na mnohých festivaloch vo Švajčiarsku a iných krajinách západnej Európy a po roku 1989 aj na Slovensku.

Ďalším emigrantom žijúcim vo Švajčiarsku je aj Rado Hanak, narodil sa v Bratislave do rodiny operných spevákov. Svoje štúdium absolvoval v Bazileji u Kurta Widmera, následne navštevoval Medzinárodné operné štúdium v Zűrichu. V súčasnosti už 20 rokov pôsobí v zűrišskej opere.

K ďalším známym Slovákom patria potomkovia emigrantov z Československej republiky. V súčasnosti je to napríklad Pascal Janovjak, ktorého otec bol Slovák a matka Francúzska. Pascal sa narodil už vo Švajčiarsku, konkrétne v Bazileji. Úspešne vyštudoval literatúru a dejiny umenia, pričom ovláda šesť jazykov, okrem slovenčiny a francúzštiny, vie aj taliansky, nemecky, anglicky, arabsky. Práve pre jeho jazykovú zdatnosť sa venoval kultúrnej diplomacii v Jordánsku a Ammáne. Tiež pôsobil aj ako riaditeľ Francúzskeho inštitútu v bangladéšskej Dháke v službách francúzskeho ministerstva zahraničných vecí. Svoje diplomatické povinnosti dobrovoľne opustil v roku 2005, aby sa mohol venovať písaniu. Známy je jeho román Neviditeľný, ktorý získal prestížne hodnotenia od literárnych kritikov. V románe Pascal plasticky vykreslil aktuálne problémy ľudskosti a súčasnej spoločnosti, v ktorej je za úspech považovaná kariéra a skvelý zovňajšok. Kniha bola preložená do slovenského jazyka.

V súčasnosti do Švajčiarska prichádzajú aj mladí slovenskí vedci. Jedným z nich je Richard Královič. Študoval na Univerzite Komenského informatiku, následne tu rovnako pokračoval v doktorandskom štúdiu, pričom v roku 2006 prišiel do Švajčiarska na stáž, stáž sa mu následne predĺžila a vo Švajčiarsku ostal. Od roku 2011 začal pôsobiť ako softwarový inžinier pre Google. Slovenská komunity žijúca vo Švajčiarsku si ho chváli aj preto, že sa aktívne zapája do jej života, či už prostredníctvom hrania na husliach v kostole alebo turistikou s mládežou.

Spolky a združenia Slovákov vo Švajčiarsku

Združenie Slovákov vo Švajčiarsku funguje už od roku 1969, vtedy bolo založené pod názvom Združenie priateľov Slovenska, pričom od roku 1986 nesie súčasný názov. Dňa 29. apríla 1988 zorganizovalo Združenie v Berne demonštráciu za náboženskú slobodu. Do päťdesiat Slovákov, zástupcov miestnych skupín Združenia sa zišlo v Berne, aby prejavili svoju solidaritu so slovenskými občanmi, ktorí dňa 25. marca t. r. v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí, i napriek brutálnym policajným zákrokom, verejne manifestovali svoje požiadavky za náboženskú slobodu a slobodu Cirkvi na Slovensku. Tieto snahy Slovákov v Bratislave patria k zlomovým okamihom pre formovanie moderných dejín Slovenskej republiky, nakoľko manifestáciou sa prejavil odpor voči totalitnému režimu, ktorý následne v roku 1989 aj padol.

Logo ZSvŠ

Súčasným predsedom združenia je Bodoríková Zdenka. Úlohou tohto Združenia je organizovanie kultúrneho, ale i spoločenského života pre Slovákov vo Švajčiarsku. S tým úzko súvisí aj prezentovanie slovenského umenia, rozličné prednáška a filmové večery. Takýmto spôsobom zároveň spája Slovákov vo Švajčiarsku, pričom toto Združenie má na starosti aj vydávanie časopisu Slovenské zvesti.

Časopis Slovenské zvesti vychádza minimálne štyrikrát v priebehu roka a má ho na starosti Eva Solmošiová. Časopis informuje o aktivitách Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku, o rozličných kultúrnych podujatiach, ale rovnako vyzdvihuje aj osobnosti Slovákov žijúcich v tejto krajine.

Slovenská katolícka misia funguje v Bazileji, Berne, Lausanne, Zűrichu a v Ženeve. Úlohou je spájanie slovenských veriacich vo Švajčiarsku, pričom Slovenská katolícka misia vydáva aj vlastný časopis s názvom Misijný informátor, ktorý vychádza od roku 2013.

Folklórny súbor Kolečko sa nachádza v Zűrichu, má približne 25 členov. Úlohou je prezentácia slovenského folklóru, ale i tradičných slovenských krojov. Súbor má nielen slovenských, ale i českých členov. Tiež má množstvo švajčiarskych priaznivcov, ktorí boli ochotní naučiť sa slovenský jazyk. Súbor Kolečko prezentuje tance zo slovenských oblastí: Tekov, Zemplín, Šariš, Myjava, Terchová, a rovnako prezentuje aj goralské tance.

Na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí, čiže aj vo Švajčiarsku, zriadilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí rozpočtovú organizáciu s názvom Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento úrad zabezpečuje výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a štátnu podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem iných úloh, ktoré mu vyplývajú z jeho štatútu, rozhoduje aj o prerozeľovaní dotácií vyčlenených na podporu projektov pre zahraničných Slovákov.