V spolupráci s Facebook stránkou “Švajčiarsko – cestou necestou” sme pre priaznivcov tejto alpskej krajiny pripravili seriál s rovnomenným názvom, kde postupne uverejníme zoznam tých najzaujímavejších miest, zaujímavostí a atrakcií.
ABSINTH
Absinth je silný alkoholický nápoj, ktorý zvyčajne obsahuje 50 % – 70 % alkoholu. Domovom Absinthu je Švajčiarsky Val de Travers. Absinth bol považovaný za univerzálny liečivý nápoj, v tých časoch dostal pomenovanie “La Fee Verte” (Zelená víla). Toto pomenovanie sa udržalo až dodnes. V roku 1792 si doktor Pierre Ordinaire zapísal jeho recept a tak sa stal priekopníkom vlastností palinového nápoja.Absinth sa používal ako liek proti slabému apetítu a na zažívacie problémy. Pridával sa do vína, aby mal opojnejšie účinky.
V roku 1797 príbuzný Ordinaira Henry-Louis Pernod otvoril prvú fabriku na výrobu Absinthu vo Švajčiarsku. V tom istom roku otvoril ďalšiu veľkú fabriku v Pont-Arles vo Francúzsku. Pernodov Absinth sa začal predávať po celom svete. V auguste v roku 1905 švajčiarsky farmár a známy pijan pod vplyvom veľkého množstva Absinthu a iných alkoholických nápojov povraždil celú svoju rodinu. Dostalo sa to na titulnú stranu všetkých európskych novín. Začali sa šíriť fámy, že Absinth privádza ľudí do šialenstva a dokonca má na svedomí aj úmrtia vtedajších umelcov. V konečnom dôsledku sa Absinth v mnohých krajinách stal nepopulárnym a v niektorých bol zakázaný legislatívou.
Po 100 rokoch sa Absinth vrátil. V roku 2004 ho legalizoval švajčiarsky parlament, kde bol v krajine od roku 1907 zakázaný. Dňa 24. júla 2004 amsterdamský súd vyhlásil zákon o zákaze užívania Absinthu z roku 1909 za neplatný. V súčasnosti musia jeho výrobcovia dodržiavať smernice, podľa ktorých množstvo tujónu v absinte nesmie prekročiť 10 mg/l v bežných liehovinách a 35 mg/l v horkých nápojoch.
Vo švajčiarskom Môtiers v kantóne Neuchâtel sa nachádza dokonca múzeum Absinth.
IGLU DORF
Ako už hovorí samotný názov, tentoraz ide o zimnú atrakciu. Dedinku vytvorenú z iglu domčekov nájdete aj v Davose v kantóne Graubünden vo Švajčiarsku.
Túto dedinku tvorí 17 stavieb z ľadu. Otužilci tam môžu samozrejme stráviť aj noc. Špeciálne pobyty ponúkajú aj pre zaľúbencov. Ani v jednom prípade však nejde o tuctové snehové stavby. Steny sú totiž zdobené rôznymi ornamentmi, ktoré robia každé iglu unikátne. Ojedinelým zážitkom je kúpanie vo vírivke nainštalovanej uprostred snehovej krásy.
V niektorých Iglu dedinkách je pre návštevníkov k dispozícii aj galéria s ľadovými sochami. Samozrejmosťou je bar, v ktorom si môžete pochutnať na horúcich chuťovkách, ktoré vás v tomto prostredí istotne potešia. Ľadová dedina ponúka svojim hosťom tiež pravé eskimácke aktivity ako je jazda na psích záprahoch, alebo prechádzka so snežnicami.
ENGSTLIGENFÄLLE
600 metrov vysoké vodopády v Adelboden, Berner Oberland vo Švajčiarsku sú jedny z najatraktívnejších vodopádov sveta. Padajú po tmavo šedom vápenci a ich jas nám pripomína, že ich pôvod je z ľadovca masívu Wildstrubel. Od roku 1948 je táto oblasť chránená.
SOLVAYHÜTTE
Chata Solvay sa nachádza na severovýchodnom hrebeni Matterhorn (4478 m n. m.), neďaleko Zermattu v kantóne Valais vo Švajčiarsku. Vo výške 4003 metrov je to najvyššia horská chata vo vlastníctve švajčiarskeho alpského klubu. Horské chaty sú určené najmä na zabezpečenie jedla a prístrešia pre horolezcov alebo turistov. Chata Solvay môže byť použitá iba v prípade núdze.
Chata bola postavená v auguste 1915. Všetok stavebný materiál bol vynesený do výšky 3260 metrov za pomoci zvierat. Odtiaľ ho malou lanovkou prepravili na miesto. Chata bola postavená behom neuveriteľných piatich dní. V roku 1966 bola chata prestavaná, v roku 1976 bol nainštalovaný núdzový telefón.
Chata je pomenovaná po belgickom podnikateľovi a vynálezcovi Ernestovi Solvay (1838-1922), ktorý daroval peniaze na chatu ako poďakovanie za nezabudnuteľné hodiny strávené v horách. L.D.
Zdroj: Pixabay
ZENTRUM PAUL KLEE
Toto kultúrne centrum je dielom architekta Renza Piana. 20. júna 2005 sa v hlavnom meste Švajčiarska, v Berne, otvorili dvere kultúrneho centra venovaného jednému z najvýznamnejších maliarov 20. storočia.
Maliar Paul Klee (1879 – 1940) prežil viac ako polovicu svojho života v meste Bern a zanechal po sebe významné dielo, ktoré dosiahlo medzinárodné uznanie a priťahuje milovníkov umenia z celého sveta. Z jeho obsiahlej tvorby, zahŕňajúcej takmer 10 000 objektov, je v Zentrum Paul Klee sústredených okolo štyritisíc obrazov, akvarelov, kresieb, ako aj archívny a biograficky materiál.
Zentrum Paul Klee v Berne nenaznačuje, že sa za zvlnenou fasádou skrýva múzeum, galéria obrazov. Osadenie objektu do prírody a jeho forma pôsobí pre objekt tohto typu netradične a architekt to zdôvodňuje tým, že Zentrum Paul Klee nie je tradičná galéria obrazov či múzeum, a preto to nie je, ako sa sám vyjadril, žiadna „normálna budova“. Zentrum Paul Klee ma byť internacionálnym, hlavným kompetentným centrom pre výskum, sprostredkovanie a prezentáciu diela a života umelca, ktorého pôsobenie a umelecká činnosť bola naozaj mnohostranná.
Centrum neprezentuje len výtvarnú, maliarsku činnosť umelca, ale poskytuje aj platformu pre hudbu, tanec, divadlo, literatúru a iné príbuzné umelecké vyjadrovacie formy. Zahŕňa tiež mnohé multifunkčné komunikatívne možnosti „Museumsstrasse“, ako aj modernou infraštruktúrou vybavené sály a seminárne miestnosti pre národné aj medzinárodné kongresy. Nachádza sa tu aj detské centrum „Creaviva“, kde majú deti od štyroch rokov priestor na rôzne aktivity pre rozvoj svojej kreativity.
Zdroj: Pixabay
ŠVAJČIARSKY FRANK
Švajčiarsky frank s ISO 4217 kódom CHF je oficiálnou menou vo Švajčiarsku, v Lichtenštajnsku a v Campione d’Italia (alebo skrátene v Campione – talianska obec, exkláva vo vnútri švajčiarskeho územia, ktorá je s ním ekonomicky aj administratívne spojená). Büsingen používa euro ako oficiálnu menu, ale obchoduje takmer výhradne so švajčiarskym frankom.
Zdroj: Pixabay
GLETSCHERGARTEN
Priamo v meste Luzern sa nachádza ľadovcová záhrada Gletschergarten. Pôsobivé výmole sú svedkami poslednej doby ľadovej pred 20 000 rokmi. Skamenené mušle a palmové listy poukazujú na niekdajšiu subtropickú morskú pláž.
V areáli sa nachádza park a múzeum. Zablúdiť sa tam dá v zrkadlovom bludisku z roku 1896, ktoré je tiež jedným z lákadiel pre turistov.
TROPFSTEINHÖHLEN
Jaskyne Tropfsteinhöhlen sa nachádzajú v kantóne Jura vo Švajčiarsku. Boli objavené až koncom 19. storočia. V roku 1890 sa stali vyhľadávanou atrakciou pre turistov, ktorí v nich môžu obdivovať množstvo stalaktitov a stalagmitov vysokých 15 metrov. Teplota v jaskyniach je asi -7 °C, je odporúčané teplé oblečenie.
Vedľa jaskyne sa v lese nachádza Prehistorický park dlhý dva kilometre, kde môžu návštevníci obdivovať viac ako 40 replík dinosaurov a ďalších zvierat v životnej veľkosti.
Prehliadky so sprievodcom:
Trvanie: 1 hodina / pešo 1,5 km
Jazyky: francúzština a nemčina
DIE ERDPYRAMIDEN VON EUSEIGNE
Prírodné Pyramídy Euseigne sú jednou z najdôležitejších chránených geologických pamiatok. Nachádzajú sa v kantóne Valais vo Švajčiarsku.
Tieto fascinujúce skalné útvary na začiatku okresu Euseigne sú skutočne neprehliadnuteľné. Tvorili sa v záverečných fázach doby ľadovej, približne pred 80.000 – 10.000 rokmi.
Tunel Euseigne bol cez pyramídy prerazený v roku 1947.
Zdroj: Pixabay
TRÜMMELBACHFÄLLE
Desať ľadovcových vodopádov na potoku Trümmelbach v Berner Oberland vo švajčiarskych Alpách sa nachádza vo vnútri skaly, sú osvetlené a sprístupnené výťahom. Kapacita výťahu je až 500 ľudí za hodinu.
Samotný potok Trümmelbach odvodňuje ohromné ľadovcové priesmyky troch najznámejších hôr tejto oblasti – Eiger (3970 m), Mönch (4099 m), Jungfrau (4158 m) a odplaví 20.200 ton zvyškov kamenia za rok. Jeho povodie má rozlohu 24 km², polovica z nej je pokrytá snehom a ľadovcami. Potok má prietok až 20.000 litrov vody za sekundu. Vodopády Trümmelbachfälle sú jediné ľadovcové vodopády v Európe nachádzajúce sa vo vnútri hory a navyše sprístupnené turistom. Sú zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
EINSTEINHAUS
V rokoch 1903 až 1905 žil v meste Bern slávny fyzik a vedec Albert Einstein. Z domu, v ktorom býval je vybudované múzeum. Tento dom je jedným z najdôležitejších kultúrnych a historických múzeí vo Švajčiarsku. Sú tu umiestnené kópie dokumentov a výkresov jeho prác a štúdií. Práve v tomto dome Einstein napísal prvú teóriu relativity.
Vo svojich stálych expozíciách Bernské Einstein múzeum prezentuje rôzne multimediálne technológie. Toto múzeum je otvorené pre naozaj široké publikum, k dispozícii je audio sprievodca v deviatich jazykoch, príručky, videá pre nepočujúcich a sluchovo postihnutých.
Zdroj: Pixabay
MARBACHEGG – CARTS
- kantón Luzern, Švajčiarsko
- zábava a dobrodružstvo zaručené
- deti do 11 rokov v sprievode dospelej osoby
Zdroj: Myswitzerland
BERNARDINER
Koncom desiateho storočia cca 970 – 980 n.l. založil arcidekan Bernard de Menthon svoj slávny hospic v Grossen Sankt Bernhard v kantóne Valais vo Švajčiarskych Alpách. Svätostánok bol zbudovaný na mieste rozpadnutého Jupiterovho chrámu na úpätí skaly, ktorej sa hovorilo Jupiterova hora, neskôr Hora smrti, dnes Veľký sv. Bernard, slúžil ako útočisko pre cestujcich a pútnikov prechádzajúcich po náročných cestách medzi Švajčiarskom a Talianskom. Vojaci a obchodníci používali hospic sv. Bernarda taktiež k úteku pred mrazom a záplavami snehu. Útulok leží vo výške 2469 m nad morom v priesmyku sv. Bernarda. Dnes už nieje použvaný ako útočisko, ale stal sa turistickou atrakciou pre návštevníkov cestujúcich touto oblasťou.
Bernard Menthonský bol jednou z prvých osôb, ktorá priviedla plemeno Bernardína do hospicu. Veľkí horskí psi tu boli držaní ako strážcovia a ochranci od polovice 17. storočia. Existencia takých psov bola zdokumentovaná v maľbách a rezbách datovaných naspäť pred rok 1695 a popísaná v oficiálnych spisoch hospica.
Tieto psi rýchlo slúžili ako spoločníci mníchov, boli špeciálne rozmiestení ako záchranní psi pre cestujúcich, ktorí sa stratili v snehu a hmle. Množstvo kronik, napísaných v mnohých jazykoch, rovnako ako ústne správy od Napoleonových vojakov, ktorí prechádzali cez Veľký priesmyk okolo roku 1800, hovorí o tom, že psi zachránili veľa životov od bielej smrti.
Najslávnejší zo všetkých psov útulku bol pes menom Barry. Barry sa dožil 14 rokov a dokumenty tvrdia, že za svojho života zachránil 40 ľudí. Barry bol schopný úplne bez pomoci vyhrabať človeka pochovaného pod snehom. Za svoj život urobil niekoľko zázračných záchran. Podľa povesti jeho život tragicky skončil v roku 1812. Barry bol údajne omylom považovaný za vlka, keď sa pokúšal vyprostit muža pochovaného pod snehom. V skutočnosti bol dobodaný mužom, ktorého sa pokúšal zachrániť. Aj keď prežil tento hrôzostrašný zážitok, nikdy už nebol dosť v poriadku na to, aby sa vrátil k svojmu poslaniu. Preto sa vrátil do Bernu, kde strávil posledné dva roky života. Keď uhynul, stal sa Barry legendou a jeho telo bolo vystavené v múzeu prírodnej histórie v Berne.
Hospic Sv. Bernarda sa preslávil na celom svete a zachránil viac ako 2000 životov. Navštívila ho aj kráľovná Victoria, jej manžel princ Albert a mnoho ďalších členov kráľovskej rodiny. Dnes je hospic len turistickou atrakciou pre milovníkov bernardínov. Socha zakladateľa plemena Bernarda de Menthon stojí hrdo na úbočí. V útulku trvalo žijú štyria mnísi, ktorí sa starajú o 14 psov. V zime sú psi prevážaní do útulku v Martigny. Na ich ochranu bola dokonca založená nadácia.
Priamymi predkami bernardínov boli farmárske psi, ktoré boli široko rozšírené po oblasti a trvalo niekoľko generácií, než boli ustálení do ideálneho typu, ktorý predstavuje plemeno dnes. Vo februári 1884 bola otvorená Schweizerische Hundestammbuch (SHSB – Švajčiarska plemenná kniha). Švajčiarsky klub chovateľov bernardínov bol založený v Basileji 15. marca 1884. Na International Canine Congresse 2. júna 1887 bol bernardín oficiálne uznaný ako švajčiarske plemeno a jeho plemenný štandard bol prehlásený za záväzný. Od tej doby je bernardín národným plemenom.
Zdroj: Pixabay
MURTEN
Turistami vyhľadávané malé stredoveké mestečko Murten sa nachádza v kantóne Fribourg vo Švajčiarsku.
Od roku 1933 sa tu každú prvú nedeľu v októbri koná takzvaný Murten-beh. Je to jeden z najznámejších tradičných pretekov vo Švajčiarsku, na ktorom sa stretávajú tisíce účastníkov. Trasa má dĺžku približne 17 km, vedie z Murten do Fribourgu. Tento Murtenlauf vznikol na pamiatku bitky pri Murtene.
Na jazere Murtensee je možné aj kúpanie, už začiatkom leta je tu príjemná teplota vody. Ďalej si tu môžeme zo športov užiť plachtenie, windsurfing, vodné lyžovanie, surfovanie, kanoistiku, jazdu na kajaku, rybárčenie… Objednať sa dá aj plavba loďou po jazere. V okolí je 170 km cyklotrás a 90 km tratí pre in-line korčuliarov.
Iba 9 km od mestečka Murten je dedinka Kerzers, kde sa pod sklenenou kopulou nachádza známa tropická záhrada Papiliorama s množstvom rôznych druhov motýľov.
Zdroj: Pixabay
WILDPARK PETER UND PAUL
Wildpark Peter und Paul je krásna prírodná rezervácia nachádzajúca sa na kopci Rosenberg v meste St. Gallen vo Švajčiarsku. Park je otvorený celoročne a vstup je zadarmo. Bol založený 16. februára 1892 horármi z kantónu St. Gallen a organizáciou ochrany prírody s cieľom zachovania pôvodných druhov voľne žijúcich zvierat ako sú kozorožec, rys, jeleň, diviaky, svište.
Zdroj: Pixabay
Zdroj: www.facebook.com/svajciarsko.cestou.necestou
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.