V spolupráci s Facebook stránkou “Švajčiarsko – cestou necestou” sme pre priaznivcov tejto alpskej krajiny pripravili seriál s rovnomenným názvom, kde postupne uverejníme zoznam tých najzaujímavejších miest, zaujímavostí a atrakcií.
GEMMIPASS
- 2314 m n. m.
- horský priesmyk
- Leukerbad, kantóny Bern / Valais Švajčiarsko
- na severnej strane priesmyku je jazero Daubensee
- názov pravdepodobne pochádza z latinského slova Gemmi, čo znamená dvojčatá (podobný vzhľad hôr Rinderhorn a Altels)
Zdroj: Wikipedia
ZÁMOK NEUCHÂTEL
Vo francúzsky hovoriacom kantóne Neuchâtel sa nachádza malebné mestečko s rovnomenným názvom, ktoré je pre romantiku ako stvorené. Ulice starého mesta pripomínajú obdobie, keď sa tu preháňali statní rytieri a okúzľovali pôvabné šľachtičné. Z parku nad mestom je nádherný výhľad na podvečerné rozsvecujúce sa ulice s čiernym jazerom v pozadí. Všetkému vládne zámok Neuchâtel, ktorý sleduje rozvoj mesta od 10. storočia. Dnes v ňom zasadá predstavenstvo kantónu. V minulosti ho obývali rody Fribourgovcov, Hochbergovcov a Orleánsovcov. Každý pán rozšíril a prebudoval sídlo podľa vlastných predstáv. Zámok je čiastočne prístupný verejnosti.
Zdroj: Wikipedia
LEJ DA SILVAPLAUNA
Silvaplana sa nachádza v Oberengadin v kantóne Graubünden. Je obľúbenou destináciou pre fanúšikov plachtenia a kite-windsurfingu z celého sveta. Vysvetlenie pre to je jednoduché – ostrý vietor, ktorý veje z Malojapass. Väčšina obyvateľov tu hovorí rétorománsky, čo je štvrtý oficiálny jazyk vo Švajčiarsku.
Zdroj: Pixabay
MONTREUX FREDDIE MERCURY
Freddie vo svojej klasickej póze so vztýčenou pravou rukou stále pozerá do pokojných vôd nekonečného Ženevského jazera. Pri nohách mu ležia kvety a odkazy od fanúšikov. Freddieho socha sa stala pútnickým miestom nadšencov skupiny Queen. Socha speváka Freddieho Mercuryho bola odhalená na piate výročie jeho smrti 26. novembra 1996. Slávnosti sa zúčastnili Brian May s Rogerom Taylorom, Freddieho rodina aj Montserrat Cabal. Montserrat, Brian a starosta mesta vtedy predniesli krátku reč. Socha v životnej veľkosti pochádza z dielne českej sochárky žijúcej v Anglicku Ireny Sedleckej.
Montreux je veľkou inšpiráciou pre hudobníkov. Mountain studios je len kúsok od námestia so sochou. Prvý krát tu Queen nahrávali v roku 1978 svoj album Jazz. K názvu platne ich inšpiroval miestny svetoznámy jazzový festival, ktorý sa tu pravidelne organizuje do dnešných dní. Raz pri nahrávaní albumu Jazz udrel blesk do elektrického rozvodu Mountain studios a celé mesto zostalo bez prúdu. Brian vyrazil do búrky so svojim malým prenosným magnetofónom a nahral hromobitie. Nahrávku počujete v skladbe Dead On Time. Skupina bola s výsledkom práce v štúdiu tak fascinovaná, že štúdio jednoducho kúpili a to aj s Davidom Richadsom (zvukárom), ktorý sa stal ich hlavným producentom.
Queen nikdy nenahrávali celé platne v jednom štúdiu a to predovšetkým kvôli daniam. Napriek tomu v Mountain vzniklo mnoho hitov z albumov Jazz, Hot Space, A Kind Of Magic, The Miracle, Innuendo a Made In Heaven. Predovšetkým album Made In Heaven je považovaný za najviac spojený s Mountain studios a Montreux. A to vďaka obalu s Freddieho sochou, jazerom a kačacím domčekom blízko domu, kde Freddie býval. Piesne z Made In Heaven sú posledné, ktoré Freddie nahral a bolo to práve tu v Montreux. Neskôr ich tiež v tomto meste Brian, Roger a John dokončili. Roger a Freddie sa často stretávali s Davidom Bowiem, ktorý v Montreux býval. Niekoľko krát navštívil štúdio a raz z jeho neplánovanej návštevy vznikla skvelá nahrávka.
Nikto nepredpokladal, že by z nej niečo bolo, ale nakoniec z toho bola známa pieseň Under Pressure. Nielen Mercury a Bowie si zamilovali Montreux. Boli to aj Deep Purple. Tí tu v roku 1973 nahrali jednu zo svojich najslávnejších piesní Smoke On The Water. A inšpiráciou im bolo opäť Montreux. Pieseň rozpráva o požiari v kasíne, teda budove štúdia. Mesto je citované aj v texte (We all came out to Montreux, on the Lake Geneva shoreline to make records with a mobile, we didn’t have much time …). Tento song sa nakoniec stal miestnou hymnou.
Štúdia Mountain už neexistujú. Priestory neboli využívané tak ich kasíno prevzalo.
Zdroj: Pixabay
TISSOT
Švajčiarska hodinárska firma, ktorú založil Charles-Felicien Tissot a jeho syn Charles-Emile v meste Le Locle vo Švajčiarsku. V roku 1853 predstavili prvé masovo vyrábané vreckové hodinky. TISSOT používa strojčeky vysokej kvality (ETA), takisto aj kvalitné materiály (316L oceľ, titán, 18 karátové zlato) a voči poškriabaniu odolné zafírové sklá (zafírový kryštál s najmenej 2200 otáčkami). Hodinky sú vodeodolné najmenej od 30 až do 300 metrov. Spoločnosť poskytuje náhradné diely a opravárenské služby na obdobie do 10 rokov na všetky a až do 20 rokov na zlaté hodinky.
Zdroj: Pixabay
PARCO SCHERRER
Scherrer park sa nachádza v obci Morcote v kantóne Ticino vo Švajčiarsku. Bol to kedysi najväčší prístav na brehu jazera Lugano a v stredoveku dôležitým obchodným centrom Milánskych vojvodcov.
Park bol pre verejnosť otvorený v roku 1965. Tento park ponúka návštevníkom jedinečnú príležitosť spojiť cestu časom s priestorom, tu sa totiž prelína minulosť so súčasnosťou a história s prírodou vytvára jeden harmonický celok.
MÚZEÁ V GRAUBÜNDEN
MÚZEUM ČOKOLÁDY
Prísť do Švajčiarska a neochutnať aspoň kúsok ich preslávenej čokolády, to by sa jednoducho nedalo odpustiť. Centrom čokoládovej rozkoše sa stalo Lugano. Miestne múzeum tejto lahôdky otvorila jedna z veľkých firiem zaoberajúcich sa jej výrobou. Ide o najpodrobnejšie zhrnutie faktov z jej počiatkov, ale aj podrobný náhľad do súčasnosti. Všade nechýba lákavá aróma a exponáty z tejto sladkosti.
Zdroj: Pixabay
TOBLERONE
Čokoláda Toblerone sa začala predávať pred viac ako 100 rokmi a v súčasnosti je možné si ju kúpiť vo vyše 120 krajinách. Vďaka svojmu charakteristickému tvaru a jedinečnej chuti švajčiarskej čokolády, medu a mandľového nugátu prerazila spoločnosť Kraft Foods s týmto produktom ako s jednou z najsilnejších značiek v potravinárskej oblasti na svete.
Založenie: v Berne v roku 1908 Theodorom Toblerom a jeho bratrancom Emilom Baumannom. Názov Toblerone je spojenie mena “Tobler” a talianskeho slova “Torrone”, čo je názov pre med a mandľový nugát.
Od roku 2008 organizuje firma na oslavu svojho výročia Toblerone-Schoggifest, na ktorom sa konzumuje tyčinka čokolády vážiaca toľko kilogramov, koľko má Toblerone rokov.
Zdroj: Pixabay
GLACIER EXPRESS
Prvá jazda vlaku Glacier Express sa datuje do roku 1930. Od roku 2006 majú vozne panoramatické okná. Tento vlak spája vo švajčiarskych Alpách dve hlavné horské strediská Zermatt a St. Moritz. Turistami je cestovanie v Glacier Express veľmi obľúbené a to najmä vďaka prekrásnym výhľadom na alpskú krajinu. Veľká časť z jeho cesty prechádza cez a pozdĺž svetového kultúrneho dedičstva UNESCO známeho ako „Rétska železnica v krajine Albula/Bernina“.
Vlak dostal meno “ľadovcový”, pretože jeho trasa je vedená po najvyššie položených úzkorozchodných tratiach v blízkosti niektorých veľkých švajčiarskych ľadovcov. Glacier Express nie je len najslávnejšou panoramatickou železnicou, ale tiež “najpomalším rýchlikom” sveta. Cesta trvá cca 7 hodín, prechádza cez 291 mostov, 91 tunelov a cez „Oberalps Pass“ – najvyšší bod vo výške 2 033 metrov nad morom.
Zdroj: Pixabay
FÊTE DE L’ESCALADE
- Ženeva, Švajčiarsko
- od 11. – 13. decembra 2015
Z histórie: V noci z 11. na 12. decembra 1602 savojské vojsko prepadlo Ženevu, ale tá sa ubránila a zničila zajatých a ranených Savojcov s tým, že nie sú vojnoví zajatci, ale zlodeji, pretože prišli po rebríkoch so zlým úmyslom napriek mierovej zmluve s kniežaťom. Symbolickou postavou je Mère Royaume, ktorá spôsobila paniku medzi savojskými vojakmi, keď na nich z hradieb vyliala horúcu zeleninovú polievku. Víťazstvo nad Savojcami v 1602 sa každoročne v decembri oslavuje ako Escalade (zlezenie hradieb). V ten deň sa v meste koná sprievod v historických kostýmoch a predávajú sa čokoládové kotlíky plné marcipánových cukríkov v tvaroch zeleniny.
REGIÓN JUNGFRAU
Svetoznámy trojlístok Eiger, Mönch a Jungfrau tvorí impozantnú kulisu Jungfrauregionu a priťahuje do oblasti Berner Oberland turistov a horolezcov už odpradávna. Nemenej účinne pôsobí i železnica Jungfraubahn. Bola otvorená 1. augusta 1912 po 16 rokoch práce a je pokladaná za míľnik v histórii stavby železníc. Na trase sedemkilometrovým tunelom na Jungfraujoch – najvyššie položenej železničnej stanici v Európe – zastaví vlak uprostred jednej z najmimoriadnejších horolezeckých stien sveta. Cez 1 600 m padá kolmo dolu severná stena Eigeru, ktorá odjakživa láka najlepších horolezcov.
Kto sa chce dych berúcej severnej steny bezpečne dotknúť a pocítiť na vlastnej koži vysokohorskú atmosféru, pôjde železnicou Jungfraubahn do stanice Eigergletscher a absolvuje Eiger Trail. Po krátkom nástupe stojí človek priamo pod slávnou severnou stenou a vpravo hore si všimne kovové rebríky, ktoré horolezcom uľahčujú prístup. Odtiaľ vedie cesta jednu hodinu pozdĺž úpätia steny a pri tom sa pýši nádhernými výhľadmi na Wetterhorn a Grosse Scheidegg. Ťažko existuje pešia túra, pri ktorej sa človek pohybuje (bezpečne!) v tak bezprostrednej blízkosti horských velikánov a histórie Álp. Exponované miesta sú istené lanami. A kto má so sebou ďalekohľad, môže na stene pozorovať horolezcov; pohľadnica, ktorá sa dá zakúpiť na stanici zobrazuje všetky horolezecké trasy na stene.
Na konci túry sa schádza strmými serpentínami dole k železničnej stanici Alpiglen, kde čaká nielen vlak, ale tiež záhradná reštaurácia hotela des Alpes.
Zdroj: Piqsels
SÄNTIS
- 2502 m.n.m.
Säntis sa nachádza v predhorí švajčiarskych Álp vo východnej časti Švajčiarska, neďaleko rakúskych hraníc. So svojou nadmorskou výškou 2502 metrov je najvyšším vrcholom v oblasti Appenzellerland. Turizmus má na Säntise dlhú tradíciu – už v roku 1846 tu bol postavený jednoduchý príbytok z dosiek. O necelých štyridsať rokov neskôr tu bola zriadená kamenná budova meteorologickej pozorovacej stanice. Intenzívnejšieho turistického ruchu sa však Säntis dočkal v roku 1935, kedy tu bola postavená visutá lanová dráha (tretia svojho druhu vo Švajčiarsku). Východiskovým bodom sa stala osada Schwägalp v nadmorskej výške 1361 m n. M, ktorá je spojená cestou so Sankt Gallen a oblasťou Toggenburg.
Ďalším búrlivým rozvojom prešiel Säntis v 70. rokoch minulého storočia. Vtedy bola lanovka kompletne rekonštruovaná. Pôvodné 35 miestne kabíny nahradili nové 100 miestne. V tej dobe tu bola predovšetkým vybudovaná rozsiahla viacúčelová budova. Dominantou vrcholu je vysielač, ktorý meria 123 metrov. Lanovka bola postupne modernizovaná. V roku 2000 dostala nové panoramatické kabíny. Ich kapacita je pre maximálne pohodlie cestujúcich pri rovnakej ploche kabín znížená na 85 osôb. Säntis a Schwägalp ležia doslova v centre siete najrôznejších turistických trás.
Na svoje si tu prídu milovníci nenáročných prechádzok s deťmi, ale aj nároční turisti. Priamo zo Schwägalp vychádza šesť vzájomne prepojených náučných chodníkov (NaturErlebnispark) vybavených radom informačných tabúľ. V Schwägalp sa nachádza tiež alpská syráreň, kde si môžu návštevníci pozrieť tradičnú výrobu švajčiarskeho syra.
Zdroj: SLOVAK.CH
SCHLOSS THUN
Zámok je jedinečná dominanta mesta Thun v kantóne Bern vo Švajčiarsku. Pochádza z 12. storočia a nechal ho postaviť Herzog Berchtold V. von Zähringen v roku 1190 na mieste pôvodného rytierskeho hradu. Výrazne vysoká strecha pochádza z bernského obdobia (1430 až 1436). V priestoroch hradu je umiestnené múzeum zamerané na históriu oblasti za uplynulých 4.000 rokov.
Múzeum je otvorené:
- február a marec: denne od 13:00 – 16:00 hod.
- apríl – október: denne od 10:00 – 17:00 hod.
- november – január: každú nedeľu od 13:00 – 16:00 hod.
Zdroj: Pixabay
ŠVAJČIARSKA GARDA
Pred piatimi storočiami zaznamenal pápežský kronikár do kroniky: “21. júna 1505 oznámil pápež Július II. Federácii švajčiarskych kantónov “Confederatis Superioris Alemanniae”, že poveril Petra Hertensteina (von Hertenstein), cubiculario nostro, aby priviedol do Ríma 200 švajčiarskych vojakov, pro custodia palatii nostri”. 21. januára 1506 ich prišlo do Ríma iba 150 pod vedením kapitána Gašpara von Silenen. Tento dátum a tento slávnostný vstup sú považované za oficiálne založenie útvaru “Coorte Elvetica”.
Švajčiarska garda je nielen najmenšou, ale podľa mnohých aj najkrajšou armádou na svete. Doteraz oblieka uniformu vo farbách rodu Medičiovcov a pokračuje v mnohostoročnej službe ochrany osoby pápeža pri verejných slávnostiach, stráži Apoštolský palác a vonkajšie brány Vatikánu.
Riadna služba trvá dva roky s možnosťou predĺženia.
Základný zákon Mestského štátu Vatikán z 26. novembra 2000 stanovuje, že Predseda komisie pre Mestský štát Vatikán, okrem použitia strážneho útvaru Mestského štátu Vatikán na zaistenie bezpečnosti môže požiadať o pomoc aj Pápežskú švajčiarsku gardu.
Kapitán-veliteľ s hodnosťou plukovníka patrí do okruhu najbližších pápežových spolupracovníkov a je tzv. „gentiluomo“ Jeho svätosti.
Zdroj: Pixabay
Zdroj: www.facebook.com/svajciarsko.cestou.necestou
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.