Švajčiarsky pas obdržia najmä bohatí

Švajčiarsko, málo známe svojou striktnou imigračnou politikou, sa opäť dostáva do centra pozornosti kvôli svojej náročnej ceste k občianstvu.

Jedna štvrtina obyvateľstva nemá švajčiarsky pas, a štúdie ukazujú, že sú to predovšetkým bohatí a vysoko vzdelaní jednotlivci, ktorí sú úspešní v získaní občianstva. Vynára sa otázka: Kde je rovnosť šancí?

Štúdia, ktorú zadala Komisia pre migráciu (EKM), odhaľuje, že od zavedenia nového zákona o občianstve pred šiestimi rokmi, sú výrazne viac naturalizovaní ľudia s vysokým vzdelaním a dobrým finančným zázemím. Kým do roku 2018 malo približne tretina naturalizovaných osôb vysokoškolský titul, v období od 2018 do 2020 tento podiel vzrástol na takmer dve tretiny. Podiel osôb bez vyššieho vzdelania klesol z 23,8 % na 8,5 %.

Barbara von Rütte, právnička z Európskeho inštitútu na Univerzite v Basileji, ktorá štúdiu realizovala v spolupráci s univerzitami v Ženeve a Neuchâteli, vysvetľuje: „Vysoko kvalifikovaní ľudia majú lepšie šance získať prácu, a tým aj povolenie na pobyt, respektíve občianstvo.“ Vysoko vzdelaní ľudia majú spravidla aj vyšší príjem. Pre získanie švajčiarskeho pasu musia od roku 2018 uchádzači preukázať aj svoju finančnú nezávislosť.

Táto skutočnosť je obzvlášť nevýhodná pre osoby z azylového prostredia, ktoré často nedokážu splniť tieto podmienky. Štatistiky ukazujú, že najviac nových švajčiarskych občanov pochádza z krajín EÚ ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko. „Ľudia z EÚ alebo vysoko kvalifikovaní jednotlivci z tretích krajín získajú priamo povolenie typu B a po desiatich rokoch povolenie typu C – pokiaľ spĺňajú kritériá. S týmito povoleniami je potom relatívne jednoduché získať občianstvo,“ dodáva von Rütte.

 

Prečítajte si aj: SVP si teraz berie na mušku Bulharov a Rumunov

Veľké rozdiely v naturalizačných kritériách medzi kantónmi a obcami spôsobujú, že proces môže byť nespravodlivý. Rôzne kantóny a obce majú odlišné požiadavky na jazykovú úroveň či minimálnu dobu pobytu. „Ak sa niekto presťahuje z jedného kantónu do druhého, môže to znamenať, že bude musieť čakať ďalších päť rokov na občianstvo alebo sa naučiť iný jazyk,“ hovorí von Rütte. Túto skúsenosť má aj akademik s britským občianstvom, ktorý nechce byť menovaný. „Dôraz sa kladie na lokálnu integráciu. Ide o subjektívne hodnotenie, ktoré v obci môže vykonávať komisia zložená z poľnohospodárov alebo bankárov.“

Švajčiarsky zväz obcí však odmieta tvrdenia o nedostatku rovnosti šancí. „Federalizmus sa osvedčil a naturalizačné konania považujeme za spravodlivé. Je dôležité, aby bola overená integrácia potenciálnych občanov, a to najlepšie vedia posúdiť obce, kde títo ľudia žijú,“ zdôrazňuje člen predstavenstva Boris Tschirky.

Cieľom zákona o občianstve z roku 2018 je naturalizovať len dobre integrovaných ľudí – tých, ktorí hovoria miestnym jazykom, sú ekonomicky nezávislí a integrovaní do svojej komunity. Štúdia EKM chce podnietiť debatu, no tiež ukazuje, že sprísnené pravidlá naturalizácie prinášajú aj takéto výsledky.