Výsledky úspešného systému vzdelávania vo Švajčiarsku sú nesporné. Keď považujeme vzdelávanie za prípravu na budúce povolanie, tak nezamestnanosť na úrovni cca. 3,0% je výsledkom, ktorý môže závidieť Švajčiarsku celá Európa. Samozrejme systém vzdelávania nie je jedinou premennou tohto úspechu, ale v zásade sa jedná o jeho najdôležitejší pilier.
Povinná školská dochádzka vo Švajčiarsku je 9 rokov (bez predškolskej). Úspešne ju skončí až 95% populácie detí, čo je na množstvo cudzincov v krajine a ich detí dobrý výsledok. Po ukončení povinnej školskej dochádzky majú žiaci možnosť nastúpiť na odborné vzdelávanie (2 ročné A-test, 3 a 4 ročné: osvedčenie o odbornej spôsobilosti, či maturita), všeobecnú strednú školu (3, 4 ročnú: maturita), alebo na gymnáziálne štúdium (3, 4 ročné: maturita). Ak je žiak nerozhodný alebo dosahuje zlé výsledky pre pokračovanie vo vybranom štúdiu, má možnosť na jeden rok vstúpiť na “Preklenovacie dovzdelávanie”.
Na gymnaziálne štúdium sa kvôli obmedzeniu (kvóta cca. 20%) dostanú len tí najlepší. Už bez nastavených kvót je ďalšie rozdelenie sledované medzi všeobecné stredné školy (10%) a odborné školy (70%). Aj keď je gymnaziálne štúdium regulované, neznamená to, že na všeobecné stredné školy a na obdorné školy sa dostávajú iba žiaci, ktorí sú neúspešní v ceste za štúdiom gymnaziálnym. Až 70% žiakov, ktorí navštevujú odbornú školu si toto štúdium cielene vybralo, čiže je pre ich budúcnosť atraktíne. Švajčiarsky systém vzdelávania takisto umožňuje zmenu rozhodnutia. Ak sa žiak, či zamestnanec po čase rozhodne urobiť zmenu vo svojej kariére, systém mu to za určitých okolností umožní. Je to rozhodnutie náročné, ale možné a systém je na to pripravený.
Prečítajte si aj: Primarschule alebo prváci vo Švajčiarsku
Pri výbere odborného vzdelávania je špecifické už to, že žiak si nevyberá školu, ale vyberá si povolanie, potom si vyberie firmu, kde by sa chcel vyučiť a až následne mu je pridelená aj škola, kde absolvuje teoretickú a časť praktickej prípravy. Firmy každý rok ponúknu učňovské miesta, ale iba s obmedzeným množstvom, takže sa môže stať, že niekto má záujem o povolanie kvetinár, ale nenájde firmu, kde by sa mohol vyučiť. Potom sa musí rozhodnúť pre iné povolanie, ktoré ho tiež zaujíma a hľadať firmu, kde môže absolovať praktikum. Pri nástupe do firmy na učňovské mieto sa so žiakom podpisuje učňovská zmluva a takito je stanovený plat, ktorý učeň za svoj výkon mesačne dostáva. Takto je vo Švajčiarsku vytvorený pracovný trh pre učňov, a tak ako všetky trhy aj tento podlieha ponuke a dopytu.
V súčasnosti (2013) je v tomto sektore väčšia ponuka ako dopyt a je to spôsobené demografickým vplyvom, čiže sa na trh dostáva menej učňov ako po minulé roky, kedy zase dlhodobo ponuku prevyšoval dopyt. Učeň v takejto firme funguje až 3-4 dni a vo svojej škole iba 1-2 dni do týždňa. Po absolvovaní všeobecnej strednej školy (s maturitou), alebo odborného vzdelávania ukončeného maturitnou skúškou sa tí s lepšími výsledkami môžu ďalej uchádzať o vysokú školu praktického zamerania.
Tak ako sa z gymnázia ide priamo bez prijímacieho konania na univerzitu, priamo sa prechádza aj zo strednej a odbornej školy, podmienkou je maturita, na vysoký školu. Ak sa však uchádzate o univerzitu a máte iba maturitu zo strednej alebo odbornej školy, musíte investovať ďalší rok štúdia, ktorý vám má priniesť rozšírenie teoretických vedomostí. Táto skupina žiakov je vo Švajčiarsku menšia ako skupina gymnazistov, ktorí sa po maturite nerozhodnú pre univerzitu, ale pre vysokú školu, alebo dokonca pre vyššie odborné vzdelanie. Viac informácií o vysokých školách (terciálnom vzdelávaní) sme priniesli v článku Štúdium na vysokej škole vo Švajčiarsku.
Graf, ktorý sme použili pre vizualizáciu vzdelávacieho systému vo Švajčiarsku je grafom, ktorý sa použiva pre medzinárodné porovnania, čiže ide o jeho zjednodušenú podobu. V tejto vizualizácii sa nenachádza napríklad delenie Nižšej strednej školy, ktoré sa začína ukončením 6 ročníka. Ide o prospechovú selekciu žiakov v rámci Sekundarschule a Realschule. Aj keď je v systéme zaručená priepustnosť, čiže možnosť prestupu z jednej školy do druhej, reálne je to veľmí náročné. Do Sekundarschule sa dostávajú žiaci s lepším prospechom a v tejto škole sa kladie dôraz na ich intelektuálnu prípravu, čo v konečnom dôsledku má vyvrcholiť pokračovaním štúdia na univerzite alebo vysokej škole.
Do Realschule sa dostávajú žiaci s horším prospechom a tu sa pri výučbe kladie dôraz na prípravu pre manuálne povolania, čiže je predpoklad, že týto žiaci sa v budúcnosti nebudú venovať štúdiu, a potom intelektuálnemu povolaniu. Prestup z Realschule na Sekundarschule je možný po skončení prvého a druhého ročníka, ale za predpokladu, že si tento ročník zopakujú, čiže po skončení prvého ročníka Realschule sa prestup realizuje do prvého ročníka Sekundarschule a po skončení druhého ročníka Realschule sa prestup môže realizovať zase do druhého ročníka Sekundarschule.
Na systéme odborného vzdelávania vo Švajčiarsku spolupracujú traja pratrneri. Prvým je konfederácia, druhým sú kantóny a tretím zamestnávatelia, resp. Organizácia pracovného sveta. Konfederácia riadi a zabezpečuje právny rámec systému, a takisto čo je veľmi dôležité, stanovuje štúdijné plány rovnaké na celoštátnej úrovni. Obsah vzdelávania je zase dominantou Organizácie pracovného sveta, ktorá je zložená zo zástupcov firiem. Samotné firmy sa zase starajú o zabezpečenie praktickej výučby a kantóny majú na starosti teoretickú rovinu výučby, realizáciu, dohľad a celoko fungovanie odborných škôl.
Vo firmách, kde prebieha učňovské praktikum musia zabezpečiť človeka zodpovedného za tento proces. Aj tento človek musí absolvovať školenie pedagogického minima (cca. 100 lekcií), aby nadobudol vedomosti o špecifikách takejto práce.
Až 60% výdavkov pre odborné vzdelávanie vo Švajčiarsku platia firmy, ktoré sa na učňovskom vzdelávaní podieľajú (30-40% z firiem v CH). Takýto príspevok nie je len o spoločenskej zodpovednosti, ale dokonca v priemere o ziskovosti takýchto investícií. Aby aj takto motivovali firmy k vytváraniu nových učňovských miest, pri každej novej profesii zaraďovanej do systému sú nastavenia podmienené ziskovosťou pre firmy. Samozrejme existuje aj malý počet povolaní, ktoré pre logické príčiny neprinášajú z učňovských miest zisk. Pri financovaní gymnaziálneho štúdia je jediným prispievateľom štát, a to ide o omnoho vyššie výdavky ako u odborného a všeobecného stredného vzdelávania.
Zdroj: www.bfs.admin.ch, TREND
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.