Dátum, ako symbol odporu, je dnes pracovným dňom. Vláda mu vzala pracovné voľno, nie však význam. Ak niečo, tak ho ešte zvýraznila. Pretože ochrana a boj za slobodu nepatrí do zoznamu dní pracovného pokoja, ale do každodennosti.
Ulice slovenských miest dnes opäť nesú ozvenu roku 1989. Namiesto sviečok pribúdajú nápisy kriedou. Od Bratislavy cez Košice až po malé námestia sa objavujú jednoduché, no jasné odkazy: „Vidíme vás.“ – „Nebojíme sa.“ – „Sloboda nie je ticho.“ Je to nový jazyk občianskeho odporu – tichý, ale vytrvalý. A je to aj dôkaz, že Nežná revolúcia neskončila. Že je stále dosť ľudí, ktorí hodnotovo nezostali pred rokom 1989, ale naopak – vedia, čo je v stávke.
Ak chceme pochopiť, ako sa rodí rodí zmena, stačí sa pozrieť na to, ako komunistický režim menil pohľad na študentské hnutie v roku 1989. Najprv boli označovní ako „zberba“, potom „pučisti“, neskôr „platení Západom“. Až keď pochopili, že verejnosť stojí na strane mladých, zrazu to boli „študenti“, potom „naši študenti“ a napokon tí, ktorí „nám otvorili oči“.
A tento vzorec je aktuálny aj dnes.