Prvý októbrový víkend som trávila v kantóne Bern, na brehu jazera Thun. Práve tento kantón sa stal hitom môjho cestovania počas COVID-19. Po cca 1,5 hodinovej jazde od Ženevského jazera sme s priateľom dorazili do mestečka Thun.
Bolo už dlhšie zaradené v mojich cestovateľských plánoch po Švajčiarsku. Prekvapilo ma, že mesto Thun leží nie len na brehu Thunského jazera ako som si predstavovala, ale leží aj na rieke Aare.
Je domovom najväčšej posádky Švajčiarskej armády. Mestu dominuje nádherný stredoveký hrad a Mestský kostol. My sme však pokračovali ďalej do malej dedinky Gunten, kde sme sa ubytovali.
Veľmi rýchlo sme si uvedomili, že v tomto kantóne nebudeme potrebovať rúška, dokonca ani v interiéroch. Počas troch dní sme ich použili len v lanovke. Príjemná zmena.
Pozrela som si aktuálne čísla pozitívnych prípadov COVID-19 v kantóne, v tom čase okolo 50 za deň. Región mal dôvod na mierny optimizmus. Uvedená skutočnosť žiaľ už nie je aktuálna.
Žiada sa ešte dodať, že kantón Bern je druhým najväčším kantónom vo Švajčiarsku, rozlohou i počtom obyvateľov, ktorých je cca 1 milión. V predchádzajúcich článkoch som sa venovala kantónu Bern, predovšetkým jeho prírodným skvostom v regióne Jungfrau.
V auguste sme sa viac pohybovali po horách, tentokrát sme zostúpili k jazerám. Po ubytovaní sa v hoteli, ktorý bol miernym sklamaním, sme sa vybrali na stredoveký Thunský hrad. Ten dominuje celému regiónu. Pochádza z 12. storočia.
Prečítajte si aj: V piatok sa Slovensko zrejme objaví na karanténnom zozname Švajčiarska
Je posledným svedectvom architektúry rodiny Zähringen. Vojvoda Berchtold zo Zähringenu sa považuje i za zakladateľa mesta Bern (1191), ktoré sa v roku 1848 stalo sídlom spolkovej vlády.
Hrad sa vyznačuje vysokou strechou a štyrmi majestátnymi vežami, ktoré poskytujú panoramatický výhľad na mesto, hory i jazero. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
Hrad a historické múzeum dokumentujú na piatich poschodiach históriu regiónu. Pýchou hradu je rytierska sála, ktorá je jednou z mála zachovaných z obdobia stredoveku.
Po prehliadke hradu sme zostúpili impozantnými schodmi do Starého mesta, ktoré si nás okamžite získalo svojou atmosférou. Na malebnej pešej zóne sme si obzerali stredoveké domy. Najväčšiu pozornosť však pútala divoká voda, na ktorej sa mládež zabávala surfovaním.
Na našich potulkách sme nemohli vynechať mestečko Interlaken, ktoré má jedinečnú východiskovú pozíciu pre turistiku vo výnimočnom regióne Jungfrau. Z názvu vyplýva, že leží medzi dvomi jazerami: Thun a Brienz.
Mestečko ma cca 5600 obyvateľov. Pri malej prechádzke mestom vás upúta množstvo prestížnych hotelov, reštaurácií, obchodov s luxusnými hodinkami či kasíno. Mysteriózne pôsobí zábavný park Jungfrau, ktorý sme síce nenavštívili, ale pritiahol nás z výšky 1 363 metrov z vyhliadky Harder Kulm.
Na vyhliadku -Top of Interlaken smerovali naše ďalšie kroky. Všimli ste si ako Švajčiari pri prezentovaní svojich turistických atrakcií s obľubou používajú slovíčko TOP? Top of the World – Sankt Moritz, Top of Europe- Junfraujoch, no a teraz Top of Interlaken.
Neďaleko centra mesta sme našli stanicu pozemnej lanovky a cca za 10 minút sme už obdivovali z vrchu Harder parádne výhľady na mesto, jazerá Thun a Brienz i okolité hory, nevynímajúc slávny trojlístok Eiger, Mönch, Jungfrau. Lanovka na Harder Kulm premáva už od roku 1908.
Zdroj: Soňa Frohlichová
Po vystúpení sme sa poprechádzali po vrchole, obdivujúc drevené sošky, predstavujúce švajčiarske národné tradície i získavali informácie z náučných tabúľ. Potom sme dorazili do obrovskej reštaurácie so slnečnou terasou a visutou vyhliadkovou plošinou. A to bol naozaj mimoriadny zážitok, aj keď počasie bolo premenlivé a výhľady zahmlené.
Pochutnávajúc si na horúcom punči som tu započula i našu krásnu slovenčinu. Zbystrila som pozornosť, či sa mi to len nezazdalo. Avšak ako už veľakrát predtým, opäť som narazila na Slovákov pracujúcich vo švajčiarskom cestovnom ruchu.
Priateľ (Švajčiar), vždy len prekvapene pozerá, keď na recepcii hotela, či v reštauračnom zariadení začnem komunikovať po slovensky. Priznám sa, že ma to vždy poteší, i keď nie vždy sa prihovorím.
Tentokrát som dievčatá pracujúce na Harder Kulm dokonca poprosila o fotografiu z tohto očarujúceho miesta. Ešte pridám stručné informácie o spomínaných jazerách, ktoré si nás získali na prvý pohľad. Sú nádherne čisté a sfarbené do tyrkysova.
Jazero Thun je najväčším v kantóne Bern. Poskytuje príležitosti na vodné športy. Na jeho brehoch nájdete 5 hradov, môžete sa zúčastniť letných hudobných festivalov i podniknúť okružné plavby loďou s výhľadmi na zelené lúky, lesy, vinice či zasnežené vrcholky Álp.
V dedinke Spiez sa údajne nachádza najkrajšia zátoka v Európe. Stručne v číslach: jazero Thun s rozlohou 48 kilometrov štvorcových leží v nadmorskej výške 558 metrov. Priemerná hĺbka je 136 metrov, dĺžka 17,5 kilometra. S jazerom Brienz ho spája rieka Aare.
Niektorí uprednostňujú práve jazero Brienz, tvrdiac, že hory sú pri ňom bližšie, príroda divokejšia a farba tyrkysovejšia. Najväčšiu hĺbku dosahuje v bode 260 metrov, čo ho radí k najhlbším švajčiarskym jazerám. Je o 6 metrov vyššie položené ako jazero Thun, jeho rozloha je 29,8 kilometrov štvorcových, dĺžka 14 kilometrov.
Môj priateľ, zjavne spokojný s výletom podotkol, že v lete 2021 si to zopakujeme na motorke, s podrobnejším spoznávaním okolia jazera Brienz i prehliadkou ďalších hradov v okolí. Už teraz sa na to teším…
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.