Primárnou úlohou každej vlajky štátu je reprezentovanie krajiny prostredníctvom špecifického znaku, na základe ktorého dokážeme jednotlivé krajiny od seba vzájomne odlíšiť.
Avšak okrem toho je vlajka aj dôležitým emocionálnym symbolom, ktorý sa úzko prepája s národom krajiny a prispieva k formovaniu identity samotného národa. Aj zafarbenie erbu alebo symbol na erbe (v prípade Švajčiarska kríž) predstavujú či už známe alebo neznáme asociácie, ktoré úzko súvisia s formovaním národného „sebaporozumenia“.
V minulosti sa vlajky používali práve pri rozličných vojnách, šlo v podstate o reprezentovanie krajiny. V súčasnosti majú vlajky štátu i naďalej svoj význam pre národ, neraz sa to ukazuje práve pri športových akciách.
Odkiaľ pochádza Švajčiarsky kríž?
Pretože Švajčiarsko nebolo zjednotené, bolo logické že Švajčiari sa v období stredoveku prezentovali na bojovom poli pod zástavou konkrétneho kantónu. Avšak napriek tomu má švajčiarsky kríž pôvod už v období stredoveku.
Už v 13. storočí vtiahol na bojové pole cisár Svätej ríše rímskej s vlajkou, na ktorej sa nachádzal kríž ako sväté znamenie. Samotná vlajka bola krvavočervená, farba bola symbolom moci cisára a jeho vlády nad životom a smrťou. Samozrejme s krížom ako symbolom na vlajke sa stretávame v období stredoveku aj v ďalších oblastiach, nakoľko šlo o silne náboženský symbol.
V rámci územia Švajčiarska sa stretávame s použitím červenej vlajky od polovice 13. storočia, avšak v tomto období ešte bez bieleho kríža. Takúto symboliku následne podporil aj Rudolf Habsburský, ktorý získal práva na vlajku počas boja proti Burgundsku v roku 1289.
Jeho vlajka pozostávala s červeného poľa uprostred ktorého bol ukrižovaný Kristus a mučiace nástroje. Symbolika bola spočiatku nakreslená na pergamen a následne našitá na vlajku, až neskôr sa začal symbol kríža kresliť priamo na látku.
Keď sa v stredoveku postupne začali rozrastať švajčiarske kantóny, nastal problém so symbolikou. Nakoľko do boja šli spoločne, ostávalo otázne pod vlajkou akého kantóna budú bojovať, a aké farby budú dominovať na švajčiarskom odeve.
Podľa opisu bitky v Laupene z roku 1339 vieme, že sa tu prvýkrát použil ako symbol kríž na bielom pruhu látky. Vojaci mali takýto kríž, či už na hrudi, chrbte, ramene, rukách alebo nohách. Kantóny sa so symbolikou bieleho kríža vžili od polovice 15. storočia.
Prečítajte si aj: Najväčšia zástava na svete visí vo Švajčiarsku
Trikolóra Helvétskej republiky
Obdobie Francúzskej revolúcie malo svoj dopad aj na švajčiarske kantóny. Liberálne myšlienky prichádzali predovšetkým zo západu, a to konkrétne z kantónu Waadt, ktorý bol v konflikte s kantónom Bern. Na základe toho Waadt požiadal o pomoc Francúzsko, ktoré vojensky obsadilo územie švajčiarskych kantónov a garantovalo ustúpenie konzervatívneho vplyvu. Takto vznikla tzv. Helvétska republika, ktorá však bola iba krátkou epizódou, pretože fungovala v rokoch 1798 až 1803.
Avšak podľa vzoru Francúzov mali aj oni svoju trikolóru, ktorú tvorila zelená, červená a žltá farba. Zelenú si zvolili, pretože predstavovala farbu prírody, slobody a revolúcie. Na zelenom poli sa nachádzal „klobúk slobody“, ktorý predstavoval víťazstvo revolúcie a ten bol zdobený množstvom „stromov slobody“. Ďalšie dve farby boli zvolené preto, že boli typickými farbami pre vlajky kantónov.
Švajčiarsky kríž
Po zániku Helvétskej republiky sa politický vývoj vrátil do svojich starých koľají, to znamenalo, že liberálne sily opäť vystriedal konzervativizmus. Po Napoleonovom neúspechu z roku 1815 a po Viedenskom kongrese, ktorý sa snažil vyriešiť porevolučnú politickú situáciu, už nebolo vhodné hlásiť sa k predchádzajúcim myšlienkam.
Takýto vývoj prispel k dištancovaniu sa od politického zriadenia Helvétskej republiky, a s tým súviselo aj zavrhnutie trikolóry.
V roku 1815 sa tak prvýkrát stretávame so švajčiarskym krížom na vlajke, avšak táto symbolika nemala začiatkom 19. storočia veľký ohlas. Zmena nastala opätovne pod vplyvom zo zahraničia. V roku 1930 sa vo Francúzsku uskutočnila tzv. júlová revolúcia, vďaka ktorej sa na území Švajčiarska opätovne začali ozývať hlasy liberálov.
Následne sa začalo diskutovať o centrálnych inštitúciách, ale i o spolkovom štáte. Preto sa jednou z otázok stala aj symbolika, vrátane vlajky pre švajčiarsku armádu, ktorá mala byť jednotná pre všetky kantóny. Po rokovaniach v roku 1948 došlo k pozitívnej zmene a dohode na jednotnej vlajke, akú poznáme dnes. Rozhodujúci a smerodajný vplyv na rokovaní mal generál Dufour.
Červený kríž
Generál Dufour, ktorý mal rozhodujúci vplyv na jednotnú švajčiarsku vlajku, bol rovnako dôležitý aj pri založení Červeného kríža v roku 1864 spoločne s Henrim Dunantom. Bol to opätovne generál Dufour, ktorý navrhol aby bola symbolika Červeného kríža iba obratom švajčiarskeho kríža, teda červený kríž na bielom podklade.
Dodnes môžeme vidieť takúto symboliku na oblečení zdravotného personálu Červeného kríža. Pretože kríž je považovaný za náboženský symbol, tak v krajinách, v ktorých nie je kresťanstvo dominantným náboženstvom, sa používa vlastný náboženský symbol. Napríklad v Izraeli je to Dávidova hviezda. Avšak samotné farby červená a biela sú nemenné.
Zdroj: www.geschichte-schweiz.ch
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.