Sloboda vierovyznania je vo Švajčiarsku garantovaná ústavou. Avšak pred tým, ako sa k nejakej cirkvi prihlásite, mali by ste vedieť, čo vás čaká.
Ak požiadate vo Švajčiarsku o povolenie na pobyt, jedna z otázok sa týka vášho vierovyznania. Odpoveď, na čo určite neupozornia, vás môže prísť v budúcnosti poriadne draho. Aj podľa toho, či sa k cirkvi prihlásite alebo neprihlásite, vám bude pridelená ako cudzincovi s povolením B a L daňová tarifa (Quellensteuer).
Cirkevná daň vo Švajčiarsku
Podľa odhadov získava katolícka cirkev ročne vo Švajčiarsku majetok v hodnote 1 miliardy CHF, kým cirkevné obce by mali disponovať sumou 1,5 miliardy CHF.
Tieto peniaze pochádzajú z 90 % od veriacich, ktorí majú povinnosť platiť cirkevnú daň. Výška cirkevnej dane nie je v každom kantóne jednotne stanovená a jej priemerná výška na obyvateľa Švajčiarska je 330 CHF ročne. Táto suma sa pohybuje od 37 CHF na obyvateľa v kantóne Ženeva, až po 601 CHF na obyvateľa v kantóne Zug.
V každom švajčiarskom kantóne existuje cirkevná organizácia, teda ide o kantonálnu cirkevnú obec. To však neplatí pre kantóny Wallis a Tesin, tu preberá povinnosti cirkevnej obce diecéza Lugano. Cirkevnú daň vyžadujú cirkevné obce. Avšak o výške dane sa rozhodujú priamo katolícki veriaci v rámci cirkevnej obce, ktorí tu majú svoje hlasovacie právo.
Duálny cirkevný systém
Z dôvodu cirkevnej dane existuje vo Švajčiarsku duálny systém v rámci cirkvi. Na jednej strane sú to cirkevnoprávne spoločenstvá ako biskupstvá. Na tieto spoločenstvá sa vzťahuje striktná hierarchická štruktúra katolíckej cirkvi. Tieto spoločenstvá nemajú povolené zasahovať do otázky cirkevnej dane, a preto existuje ešte druhá skupina, a to štátoprávne spoločenstvo ako cirkevná obec. Táto druhá skupina je organizovaná demokraticky.
Najvyššími výnosmi disponujú práve cirkevné obce prípadne v kantónoch, kde tieto cirkevné obce chýbajú, sú to fary. Napriek tomu, že sumy sú vysoké, tak v rámci katolíckej cirkvi vo Švajčiarsku nie je inštitúcia, ktorá by mala na starosti vyhodnocovanie týchto finančných údajov.
Prečítajte si aj: Daňové priznanie vo Švajčiarsku
Financovanie cirkvi vo Švajčiarsku
Katolícka cirkev nepoberá len cirkevnú daň od svojich veriacich, rovnako sú to peniaze od právnických osôb a čiastočne je to aj príspevok od štátu. Opätovne sa aj financovanie cirkvi v každom kantóne navzájom od seba líši, pričom samotné financovanie určuje daný kantón, v ktorom sa cirkevná obec nachádza.
Vzájomné rozdiely sú preto enormné. V ženevskom kantóne je cirkev striktne oddelená od štátu. Kostoly tu fungujú ako spoločenstvá, ktoré následne nedostávajú príspevky od štátu, ale ani daň. Kým v kantóne Zürich dostávajú kostoly daň od svojich veriacich, osôb a od firiem alebo právnych osôb a zároveň poberajú aj príspevok od kantónu.
Tieto príspevky od štátu sú zároveň vyššie pre nemecky hovoriace kantóny ako pre francúzsky hovoriace kantóny a rovnako sú vyššie pre evanjelickú cirkev ako pre katolícku.
Ako vystúpiť z cirkvi?
Kvôli vysokým daniam sa mnohí veriaci vo Švajčiarsku rozhodli vystúpiť nielen z katolíckej, ale i evanjelickej cirkvi. Vystúpenie z cirkvi je možné, pretože to garantuje ústava Švajčiarska. Vystúpenie z cirkvi musí človek uskutočniť písomnou formou, pričom najdôležitejší je podpis žiadateľa. Následne už iba stačí podpísaný list poslať príslušnému farskému úradu a takisto príslušnému daňovému úradu.
Toto vystúpenie nemusí odzrkadľovať zmenu duchovných pomerov vo vzťahu k Bohu. Kľudne sa môže jednať o pragmatický dôvod šetrenia kvôli cirkevnej dani, ktorú mnohí považujú za nepomerne vysokú.
Človek nesmie zabudnúť nato, že podpis na liste musí byť čitateľný, a ten následne musí byť aj úradne overený, čo je dôležité najmä pre cirkevnú obec. Veriaci svoj list posiela tej cirkevnej obci, v ktorej bol krstený alebo v prípade Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku ide o cirkevnú obec v mieste bydliska. V liste musí uviesť svoje meno, bydlisko, dátum narodenia, a ak pozná dátum krstenia, tak by mal uviesť aj ten. V prípade ak ho nepozná, tak následne uvedie pri dátume, že je neznámy.
V takomto liste človek nemusí uviesť dôvod, pre ktorý chce vystúpiť z cirkvi. Veriaci, ktorý má záujem o vystúpenie z cirkvi, následne obdrží formulár, ktorý musí spätne podpísaný poslať cirkevnej obci. Na záver celého procesu vystúpenia z cirkvi získa aj potvrdenie, ktoré je veľmi dôležité, v prípade, ak toto potvrdenie neprišlo aj niekoľko mesiacov, musí človek opätovne kontaktovať príslušný farský úrad. Potvrdenie si musí uchovať, pretože v prípade, že by sa napríklad presťahoval do iného kantónu, bude sa ním opätovne musieť preukázať, aby tak dokázal, že neplatí cirkevnú daň.
Katolícka cirkev z pochopiteľných dôvodov nie je nadšená z vystúpenia, a preto sa snaží veriaceho rozhodnutie zvrátiť. Nasleduje vyslanie príslušného kňaza, ktorý sa snaží dojednať si termín s veriacim. Potom sa ho snaží presvedčiť, aby ostal i naďalej súčasťou kresťanského spoločenstva. V prípade, ak veriaci nemá záujem o ďalšie kontaktovanie, musí to napísať do svojho listu.
Samotné vystúpenie z cirkvi je teda úplne bezplatné, a to najdôležitejšie je iba podpis žiadateľa. Vzhľadom nato, že samotný proces vystúpenia je veľmi jednoduchý vo Švajčiarsku sa následne označuje ako „tiché vystúpenie“. Stiahnite si mustru Žiadosti o vystúpenie z cirkvi.
Zdroj: Pixabay
Vystúpil som z cirkvi, a čo potom…
Mnohí sa rozhodnú vystúpiť z cirkvi, pretože nechcú platiť vysokú cirkevnú daň, avšak ešte pred tým by mali zvážiť niekoľko aspektov, ktoré môžu byť po vystúpení omnoho komplikovanejšie ako sa na prvý pohľad zdali. Pozitívom je, že človek môže i naďalej navštevovať kostol, nakoľko sú jeho brány otvorené pre všetkých bez rozdielu.
Aké má bývalý katolík možnosti po svojej smrti? Napriek tomu, že veriaci vystupujú z cirkvi, ich vnútorné presvedčenie ostáva rovnaké. Mnohí z nich si kladú otázku, či vôbec môžu byť pochovaní. Podľa švajčiarskej ústavy má každý človek nárok na pohreb bez ohľadu na svoje vierovyznanie, a preto môže byť každý človek pochovaný, čo teda s otázkou viery nijako nesúvisí. Avšak príslušnú pohrebnú ceremóniu si už musia organizovať príbuzní zosnulého bez možnosti cirkevného pohrebu, pretože veriaci z cirkvi vystúpil. V prípade, že majú príbuzní záujem o ceremóniu, ktorá sa uskutoční v priestoroch kostola, musia si priestory na určitú hodinu prenajať a ďalšie podmienky následne prejednajú s príslušnou cirkevnou obcou.
Švajčiarska ústava rovnako umožňuje civilný sobáš, takže daný človek môže vstúpiť do zväzku manželského napriek tomu, že vystúpil z cirkvi, avšak svojím vystúpením prichádza o možnosť cirkevného manželstva. To platí v prípade, že z cirkvi vystúpili obaja z partnerov, ktorí majú následne záujem o sobáš.
Prečítajte si aj: Daňová povinnosť Slovákov pracujúcich vo Švajčiarsku
V prípade, že iba jeden z partnerov vystúpil z cirkvi a ten druhý v nej i naďalej zotrval, situácia je odlišná. Je tu možnosť cirkevného sobáša, ale musí to byť prekonzultované s kňazom, ktorý to následne môže, ale i nemusí schváliť.
Pri vystúpení z cirkvi sú omnoho obozretnejšie rodiny s deťmi. Niektorí sa obávajú, že pri vystúpení z cirkvi, sa to isté vzťahuje aj na ich deti. Avšak toto vystúpenie sa automaticky neprenáša z rodiča na dieťa.
V rámci katolíckej cirkvi je človek považovaný za schopného rozhodovať sa o svojej viere od šestnásteho roku života, vtedy následne môže podpísať list, v ktorom požaduje svoje vystúpenie. Ak sa jedná o deti, ktoré majú menej ako šestnásť rokov, tak sa za ne podpisujú ich rodičia.
Ďalšou dôležitou otázkou je, či takéto deti môžu zotrvať na výučbe náboženskej výchovy. Vzhľadom nato, že tá je financovaná čiastočne vďaka cirkevnej dani, tak sa môže stať, že dieťa následne nebude smieť navštevovať tieto hodiny. Avšak je to v celom Švajčiarsku rozdielne a nie je to pevne stanovené, takže rovnako môže byť dieťa na výučbe ponechané.
Ďalším problémom pre tých, ktorí vystúpili z cirkvi, ostáva otázka krstu ich dieťaťa. Krstiny patria k jedným z najkomplikovanejších otázok. Samotný krst je totiž podľa katolíckej cirkvi rozhodnutie rodičov. Sú to práve oni, ktorí majú svoje dieťa priviesť k Bohu. Avšak na druhej strane z cirkvi dobrovoľne vystúpili. Túto otázku, či dieťa smie, alebo nesmie byť pokrstené, si rieši individuálne každá cirkevná obec. Avšak ak obec bude súhlasiť a dieťa predsa len pokrstí, rodičia musia rátať s tým, že za neho musia platiť cirkevnú daň.
Častý problém nastane aj vtedy, keď človek vystúpil z katolíckej cirkvi, ale následne ho jeho príbuzenstvo požiada, aby sa stal krstným otcom alebo krstnou mamou. Cirkevné obce rovnako ani v tejto otázke nie sú úplne jednotné a môžu povoliť výnimku. V takomto prípade by človek nebol evidovaný ako krstný otec, ale ako krstný svedok. V evanjelickej cirkvi je táto otázka rovnakým problémom. A ak už povolia, aby dvojica zastávala pozíciu krstných rodičov, tak aspoň jeden z dvojice musí byť evanjelikom.
Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí sa napríklad z dôvodu nezhôd s kňazom vo svojej farnosti rozhodli vystúpiť z katolíckej cirkvi, avšak i naďalej sa chcú zúčastňovať na cirkevných sviatostiach. Pre takých existuje následná možnosť. Rovnako vystúpia zo štátoprávnej cirkvi a následne neplatia cirkevnú daň, tiež prichádzajú o práva, ktoré by mali v cirkevnej obci, vrátane hlasovacieho práva. Avšak i naďalej ostanú súčasťou katolíckej cirkvi, a vďaka tomu sa môžu zúčastňovať na cirkevných obradoch. Ale ani to nie je bez poplatkov. Takýto ľudia musia platiť namiesto cirkevnej dane „príspevok solidarity“, ktorý má po väčšine hodnotu samotnej cirkevnej dane a človek ho musí zaplatiť na príslušnom biskupstve.
Zdroj: SRF
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.