Jeseň vo Švajčiarsku nemusí znamenať len červené buky a farebné vinice. V alpských oblastiach prichádza každoročne obdobie, keď sa celé horské svahy sfarbia do zlata. Postarajú sa o to smrekovce – ihličnaté stromy, ktoré na rozdiel od väčšiny ihličnanov na jeseň zmenia farbu a potom zhodia ihličie.
Práve druhá polovica októbra patrí v mnohých vysokohorských oblastiach medzi najzaujímavejšie obdobia na ich pozorovanie. Švajčiarska turistická centrála preto prevádzkuje aj špeciálny „Laubtracker“, teda interaktívnu mapu jesenného sfarbenia stromov. Ukazuje, kde už farby dosahujú vrchol a kde sa naň ešte len čaká.
Mapa sa od začiatku septembra do polovice novembra aktualizuje dvakrát týždenne. Pri predpovedi sa zohľadňuje aktuálne sucho, teplota, množstvo zrážok, údaje z predchádzajúcich rokov aj odborné hodnotenie meteorológov.
Kde rastú najkrajšie smrekovce
Vo Švajčiarsku sa smrekovce vyskytujú predovšetkým vo Valais, v horských údoliach Ticino a v kantóne Graubünden.
Najčastejšie rastú vo vyšších nadmorských výškach a dobre sa im darí na slnečných svahoch. Práve preto sú zlaté smrekovcové lesy typickou súčasťou suchších vnútroalpských údolí.
Jedným z najznámejších miest je Engadin. Okolie St. Moritzu, Pontresiny či jazier v Hornom Engadine ponúka kombináciu zlatých smrekovcov, tmavomodrých jazier a prvého snehu na vysokých vrcholoch.
Veľmi výrazná je jesenná sezóna aj vo Valais. Okolie Zermattu ponúka počas októbra pohľad na zlaté smrekovcové lesy s Matterhornom v pozadí. Obľúbené sú napríklad trasy v okolí Findelnu a horských jazier nad Zermattom.
Iný charakter má Münstertal pri hranici s Talianskom. Údolie je pokojnejšie než známe turistické centrá a rozsiahle smrekovcové lesy tu pokrývajú celé svahy.
Prečo smrekovec na jeseň zožltne
Smrekovec patrí medzi nezvyčajné ihličnany. Na jar a v lete má mäkké zelené ihličie, no pred zimou z neho strom stiahne časť živín. Zelené farbivo chlorofyl sa postupne rozkladá a začne prevládať žlté až zlatooranžové sfarbenie.
Po niekoľkých týždňoch ihličie opadne. Na jar strom vytvorí nové.
Táto vlastnosť pomáha smrekovcu prežiť veľmi chladné a suché alpské zimy. Bez ihličia stráca menej vody a lepšie znáša extrémne podmienky vo vysokých nadmorských výškach.
Presný vrchol sfarbenia sa každý rok posúva podľa nadmorskej výšky a počasia. Vyššie položené oblasti sa zvyčajne sfarbujú skôr, nižšie neskôr. Rozdiel môže predstavovať aj niekoľko týždňov.
Práve preto je užitočný švajčiarsky Laubtracker. Namiesto pevného kalendára ukazuje aktuálny a predpokladaný stav vegetácie v jednotlivých oblastiach. Sledovať možno smrekovce, ale aj buky, javory a brezy.
Pri plánovaní výletu sa oplatí pozrieť nielen samotnú farbu stromov, ale aj nadmorskú výšku trasy. V druhej polovici októbra už môžu byť vyššie horské chodníky pokryté prvým snehom alebo ľadom, zatiaľ čo o niekoľko stoviek metrov nižšie môže byť stále suchá jeseň.
Smrekovcová sezóna je krátka. Najintenzívnejšie zlato často vydrží len niekoľko dní až približne dva týždne, kým vietor a prvé výraznejšie mrazy ihličie zhodia. Práve táto krátkosť robí zo zlatých smrekovcov jednu z najvýraznejších jesenných scenérií švajčiarskych Álp.
ℹ️ INFO: Obsah článku má informačný charakter a vychádza z verejne dostupných zdrojov v čase jeho publikovania. Nejde o individuálne právne ani odborné poradenstvo. Konkrétne situácie sa môžu líšiť podľa prípadu alebo kantónu.