Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania SLOVAK.CH. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo vašom prehliadači.

Články

SLOVAK.CH | Slováci žijúci vo Švajčiarsku

reklama

Andrej Sládkovič, 1820

Andrej Sládkovič

Priznám sa, že i mne, milovníčke slovenskej poézie, následkom posledného aktuálneho vírusového obdobia ušiel dátum narodenia nášho veľkého básnika, literáta slovenskej romantickej generácie, Andreja Sládkoviča.

Vo vzácnych spomienkach pozorne počúvam výklad pani učiteľky slovenčiny o majstrovi ľúbostnej poézie, znalcovi potrieb slovenského národného obrodu.

Viaceré básne sme sa museli učiť naspamäť. Aká výborná myšlienka a povinnosť žiaka, veď i dnes si ich viem zarecitovať a tak sa pookrejem slovenčinou. A nielen ja som si krásu veršov v pamäti zachovala, ale asi väčšia časť mojej generácie a nielen tejto.

Pred mnohými rokmi som sama sedela na lavičke v Račkovej doline. Kvôli zlomenému palcu na pravej nohe mi nebolo dovolené robiť túry, len sedieť a sledovať bohatú prírodu.

Potôčik si žbrnkotal svoju melódiu, vtáča si pospevovalo a mňa chytila túžba po básni. Začala som, ale pamäť nie veľmi usilovne pracovala. Aby som mohla pokračovať, potrebovala som pomoc.

Prešiel jeden turista a na odpoveď či by vedel pokračovať v básni, sa len zasmial a šiel ďalej. Nabrala som odvahy a každého okolo idúceho som prosila o pomoc v hľadaní veršov a veru šlo to.

Po mnohých pokusoch sa našiel vysoký statný Slovák, ktorý sa rovno postavil, napnúl hruď a recitoval s nadšeným hlasom Nehaňte ľud môj. Keď skončil, mal okolo seba hŕstku poslucháčov a nadšencov a ja konečne kompletnú báseň.

Dnes nie je ťažkosťou rýchlo si elektronickou formou zopakovať bohatosť básnického slova, len aby sme nemali výhovorky času a ja vládnucej pandémii. Zamyslime sa na krátku chvíľku o obsahu prosieb Andreja Sládkoviča. Tieto na aktualite nič nestratili.

Vrstovníkom

Vo víchriciach žitia, v tvrdých časov boji,
ten ľud náš pozrime, vrstovníci moji!
Veky nám uchytia tie svitania žiare,
zmiznú — ako v dyme obeť na oltáre.

Ako obeť stlejú — bodaj by len stleli!
aby sme svet nový, vek slávy videli:
lež dúhu nádeju ktože z nás neľúbi? a let sokolový a zelené duby?

a drumble dievčej žiaľ a spevavé pole,
a jarú družinu a nebové hole,
a voľnú svetlú diaľ a mohutné sily,
a tichú dedinu by sme neľúbili?

Oj, veď každá krása len chvíľočku žije,
a sladká hodina len jeden raz bije;
krásy krás boja sa, čas času sa bojí:
v slovenské doliny so mnou, bratia moji!

 

Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:

  1. hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
  2. hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)

Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.

reklama

O nás

SLOVAK.CH je informačná webová stránka a sociálna sieť pre Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku. Slovenčina však nie je podmienkou, ale iba platformou na založenie tejto komunity.

Facebook

Top

Páči sa vám čo vidíte?

Kliknite na preferovanú sociálnu sieť pre sledovanie nášho obsahu...