Články

SLOVAK.CH | Slováci žijúci vo Švajčiarsku

reklama

Tri otázky švajčiarskeho federálneho referenda 12. februára 2017

Tentokrát všetkými predreferendovými procedúrami prešli a do volebného košíka dozreli tri federálne otázky.

Švajčiarska zástava

Nariadenie federálnej vlády o uľahčenej naturalizácii cudzincov 3. generácie

Vo Švajčiarsku žije istý počet cudzincov, ktorí sú stále cudzincami, no do Švajčiarska prišli ešte ich starí rodičia a ich rodičia vyrastali už tu. Títo mladí cudzinci sa narodili a vyrástli vo Švajčiarsku a chodili tu do školy, sú členmi športového klubu, chodia na pivo do krčmy na rohu a sú doma tu. So Švajčiarskom majú silnejšie putá, ako s krajinou ich pôvodu, ktorá bola krajinou ich predkov. Ale v prípade, ak sa chcú stať Švajčiarmi, musia prejsť rovnakou procedúrou, ako všetci ostatní uchádzači o občianstvo.

Jedna socialistická federálna poslankyňa dostala nápad. Vraj to je nespravodlivé. Vraj by mali takíto mladí ľudia prejsť zjednodušenou procedúrou a nie normálnou. Nešlo by o automatickú naturalizáciu, ktorá ostáva vylúčená. Uchádzači musia o naturalizáciu požiadať a splniť všetky požadované podmienky. Federálny parlament vypracoval a konkretizoval podmienky a podrobnosti zjednodušenej procedúry. Táto je predmetom hlasovania vo februári 2017. Ak by teraz prešla ľudovým hlasovaním, bude schválený princíp, ale nie konkrétky vykonávací zákon, ktorý môže zas napadnutý referendom.

Vo Švajčiarsku už teraz existujú dva režimy naturalizácie: normálny a zjednodušený. Normálna procedúra sa týka veľkej väčšiny prípadov. Kandidát môže po 12 rokoch pobytu požiadať o občianstvo a jeho žiadosť sa skúma po dobu najviac 3 rokov, typicky to trvá 2 a pol roka. Spis strávi najviac času v kantóne a v obci žiadateľa na viacerých úradoch, ktoré sa všetky musia k žiadosti vyjadriť. Skrátená procedúra sa týka napríklad cudzinca, manžela alebo dieťaťa švajčiarskeho občana. Kedysi dostávali manželky cudzinky švajčiarske občianstvo okamžite po sňatku, ale to bolo v mene rovnosti pohlaví zrušené a žiadateľky musia prejsť rovnakou procedúrou, ako žiadatelia mužského pohlavia. Pri skrátenej procedúre je možné o občianstvo požiadať po piatich rokoch pobytu a manželstva, alebo po šiestich rokoch manželstva so švajčiarskym občanom, ak manželia žijú v zahraničí. Procedúra je v kompetencii federálnych úradov. Kantóny majú právo dohľadu a pripomienok, ale nie rozhodovania. Presné podmienky zjednodušenej procedúry a koho sa v súčasnosti týka, v štyroch jazykoch de, fr, it, en, sú na serveri federálnej administrácie.

Federálna rada (vláda) a federálny parlament teraz prichádzajú s návrhom rozšíriť zjednodušenú formu naturalizácie na mladých cudzincov tretej generácie. Zjednodušená by bola len procedúra, ale nie kritériá integrácie do švajčiarskej spoločnosti, ktoré musia byť i naďalej splnené. Mladí cudzinci musia rešpektovať právo a poriadok a základné hodnoty zakotvené v ústave, ako rovnosť pohlaví muž-žena, slobodu vyznania a svedomia. Musia zvládať aspoň jeden národný jazyk, rešpektovať svoje finančné záväzky, nemať dlhy, platiť dane. Kandidáti poberajúci sociálne dávky sú vylúčení. Automatické nadobúdanie občianstva ako kedysi vydaté ženy cudzinky, manželky Švajčiarov, nie je už možné vôbec.

Kritériá, ktoré musí mladý cudzinec spĺňať, aby mohol požiadať o švajčiarske občianstvo zjednodušenou procedúrou:

  • vek do 25 rokov,
  • narodiť sa vo Švajčiarsku, absolvovať tu povinnú školskú dochádzku minimálne 5 rokov a mať povolenie k dlhodobému pobytu (povolenie C),
  • aspoň jeden z rodičov musí vo Švajčiarsku stráviť minimálne 10 rokov, zároveň absolvovať povinnú školskú dochádzku vo Švajčiarsku počas aspoň 5 rokov a mať povolenie k dlhodobému pobytu C,
  • aspoň jeden zo starých rodičov musí byť buď narodený vo Švajčiarsku, alebo získať počas svojho života aspoň raz povolenie k pobytu v krajine, čo musí byť doložené oficiálnymi dokladmi.

Parlamentná iniciatíva v tomto zmysle bola predložená v Rade národov (200-členná dolná komora Federálneho parlamentu) už v roku 2008, ale bola odložená k ľadu, kým nebude schválená novela zákona o pobyte cudzincov a o občianstve. Onen zákon bol schválený v 2014 a otázka naturalizácie mladých cudzincov 3. generácie sa vrátila do programu.

Odporcovia návrhu vyslovili obavy, že kantóny môžu stratiť rozhodovacie právomoci. Ďalej že akýkoľvek zákon v tomto zmysle je zbytočný, lebo mladí cudzinci môžu už dnes získať občianstvo normálnou procedúrou, v ktorej sa roky pobytu počas školskej dochádzky započítavajú dvojmo. Okrem toho ľud už raz hlasoval o zjednodušenej naturalizácii a téma bola zamietnutá. Dlhodobé povolenie k pobytu C dáva už cudzincom všetky ekonomické práva, ako Švajčiarom: nie sú zdanení okamžite na príjme, ale podávajú si daňové priznania a môžu si odčítavať z daní výlohy na zdravie, dopravu na pracovisko, atď. Môžu podnikať samostatne alebo si založiť vlastnú firmu. Môžu odísť a kedykoľvek sa vrátiť do krajiny. Majú petičné právo, môžu byť členmi občianskych spolkov a združení. Jediné, čo nemôžu, je výkon politických práv: hlasovať, voliť a byť volený.

Zástancovia zjednodušenej procedúry hovoria, že vtedajšia turbo naturalizácia sa týkala cudzincov v druhej generácii, kým pre tretiu generáciu bolo žiadané automatické prideľovanie občianstva. Toto ľud zamietol. Niektorí šli ešte ďalej, žiadali, aby občianstvo bolo prideľované bez preskúmania individuálnej situácie žiadateľa a v tretej generácii bolo získané automaticky už od narodenia vo Švajčiarsku.

Kompromis vyrokovaný v parlamente a predložený hlasovaniu ľudu vylučuje automatické nadobúdanie občianstva a definuje jasné kritériá, ktoré musia byť splnené. Maximálny vek 25 rokov bol stanovený, nech kandidáti nie sú v pokušení špekulovať a čakať do 30 alebo 35 rokov, aby sa vyhli povinnej vojenskej službe. Armáda potrebuje mladých, štyridsiatnici ju už nezaujímajú. Pre mladých do 35 rokov je prechodné ustanovenie, keď môžu požiadať o zjednodušenú naturalizáciu v päťročnej lehote. Poslanci sa tiež zhodli, že namiesto úľav v normálnej procedúre bude aplikovaná jednoduchšia zrýchlená procedúra.

Federálna rada (vláda) napokon zhrnula svoje argumenty vo volebnom materiáli nasledovne. Mladí cudzinci tretej generácie majú úzke väzby na Švajčiarsko, ktoré sú často silnejšie, ako k pôvodnej vlasti ich predkov, ktorej však ostávajú občanmi. Švajčiarske občianstvo im umožní prístup k politickej zodpovednosti a občianskym právam. Automatická naturalizácia nie je možná, a integrácia do švajčiarskej spoločnosti ostáva kľúčovým kritériom. Zjednodušená procedúra naturalizácie je jednoduchšia, rýchlejšia a lacnejšia, ako normálna procedúra a je preverená mnohoročným uplatňovaním na manželov a deti švajčiarskych občanov. Rozhodnutie bude náležať Konfederácii, ale kantóny a obce budú stále mať právo dozoru a vyjadrenia, pretože majú k dispozícii viac informácií, ako federálne úrady. A napokon argument značne emotívny, nie príliš racionálny: mladí cudzinci sa cítia byť Švajčiarmi. Myslia a konajú ako Švajčiari. Naturalizácia z nich urobí plnoprávnych občanov a politicky posvätí miesto, ktoré v našej spoločnosti už dlho majú.

Federálna vláda a parlament teda doporučujú hlasovať ÁNO. Liberáli a radikáli tiež, lebo každý má právo hľadať si svoje miesto na slnku. Kresťanskí demokrati v mene kresťanskej lásky, ľavica a Zelení v mene ľavicových ideálov, odborári v mene odborovej solidarity, Federácia podnikateľov kvôli pracovnej sile, Buržoázni demokrati (odštiepenci od ľudovcov SVP-UDC) i mládež UDC, všetci doporučujú hlasovať ÁNO. Naproti tomu Mouvement des Citoyens Genevois MCG (Hnutie ženevských občanov) a ľudovci SVP-UDC doporučujú hlasovať NIE, pretože kto sa chce stať Švajčiarom, tú možnosť mal stále a bude ju mať stále cestou normálnej procedúry. Mladí majú významnú úľavu pri lehote 12 rokov, lebo roky strávené v škole sa započítajú dvojmo. Normálna procedúra garantuje zhromaždenie všetkých dôležitých informácií o kandidátovi a rozhodnutie bude vydané v kantóne a obci. Konfederácia nemá vlastné územie. Územie majú len kantóny a občan je predovšetkým občanom svojej obce, len pas má švajčiarsky. Preto by mali mať hlavné slovo obec a kantón uchádzača bez skratky cez federál.

Dialnica v noci

Fond pre diaľnice a aglomeračnú dopravu

Vo Švajčiarsku cestná doprava každoročne rastie už po desaťročia. Od roku 1990 do 2015 sa intenzity dopravy na diaľničných ťahoch zdvojnásobili. V roku 2011 bolo zvýšenie intenzít na diaľniciach +2.8%, po iné roky +2.2%. Na viacerých miestach diaľničnej siete sú prekročené hodnoty 100 tisíc áut denne. Federálny úrad pre územný rozvoj vydal štúdiu, podľa ktorej má doprava i naďalej narastať do 2040. Podobná situácia je v aglomeračnej doprave. Na riešenie tejto situácie budú potrebné ďalšie investície a na investície treba financie. Financie sa najlepšie riešia fondom. Fond je obmedzený, takže nie sú možné žilinizmy a vzdušné zámky. Financovanie je realistické a zároveň zaručené, lebo prostriedky ostávajú vyhradené na presne definovaný účel a netreba ich naškrabať vo všeobecnom rozpočte, kde by sa bili s inými prioritami, ako vlaky zadarmo (vlaky zadarmo je príklad z exotických krajín s divočinou vo financiách, vo Švajčiarsku vlaky zadarmo neexistujú).

Federálna vláda a parlament preto rozhodli vytvoriť cestný fond podobný už existujúcemu železničnému fondu. Nový cestný fond nahradí infraštrukturálny fond, ktorý bol zriadený v 2008 a slúžil na financovanie dokončenia diaľničnej siete. Švajčiarska diaľničná sieť pozostáva z diaľnic A1 a A2 v tvare X a doplnkových ťahov. Diaľnica A1 pri rakúskej hranici pokračuje ďalej pod menom A13 a v horách je z nej rýchlostná cesta s väčším stúpaním a ostrejšími zákrutami. Diaľničná sieť stále nie je dokončená. V roku 2012 merala 1,763.6 km, po dokončení to má byť 1,893.5 km. Diaľnica A16 Transjurane cez kantón Jura bude už čoskoro hotová, ale ostávajú tie najťažšie a najdrahšie úseky, ktoré je ťažké prefinancovať, napríklad asi 7 km diaľnice A5 okolo jazera Bielersee - Lac de Bienne medzi obcami Ligerz a Biel - Bienne. Tam sú vedľa seba kantonálna cesta, železnica a elektrické vedenie. Z jednej strany je jazero, z druhej strmá stena. Jediný spôsob, ako tam umiestniť diaľnicu, je zahryznúť do horniny a viesť ju v tuneli. Takisto koniec diaľnice A9 v kantóne Valais - Wallis s úsekom asi 15 km okolo mesta Brig s početnými tunelmi a priesmykom Simplon.

Infraštrukturálny fond bol zámerne obmedzený v čase a jeho cieľom bolo prioritné financovanie projektov aglomerácií a horských a periférnych regiónov. Prostriedky z neho už boli takmer všetky alokované na konkrétne projekty.

Fonds pour les routes nationales et le trafic d'agglomération (FORTA) má byť časovo neobmedzeným fondom na financovanie investičných nákladov, ako aj prevádzky a údržby diaľnic. V prvej etape do roku 2030 by cez fond malo byť preinvestovaných 6.5 miliardy frankov (asi 6 miliárd eur). Pretože bude zapísaný do ústavy, musí byť podrobený referendu. Novela ústavy podrobená hlasovaniu tiež umožní Konfederácii využívať fond na projekty aglomerácií. Do platnosti by príslušný zákon vstúpil v roku 2018.

Fond FORTA bude napájaný všetkými súčasnými zdrojmi infraštrukturálneho fondu plus novými zdrojmi financovania.

Súčasné zdroje sú:

  • 100% prirážky z minerálnych olejov (benzín a nafta CHF 0.30 na liter od 1974, zvýši sa o 0.04 CHF)
  • 100% z diaľničných nálepok 40 CHF ročne

Nové zdroje presmerované do fondu budú:

  • 100% dane z automobilov (v prípade potreby bude časť dane z automobilov smerovať do Fondu pre cestnú premávku FSCR).
  • 10% dane z minerálnych olejov (doteraz celých 650 miliónov smerovalo do všeobecného federálneho rozpočtu)
  • 100% poplatkov za elektromobily a alternatívne pohony (od roku 2020)

Novými zdrojmi financovania budú tiež kantonálne príspevky na rozšírenie diaľničnej siete. Celkové príjmy fondu sa odhadujú na 3 miliardy ročne.

Na strane výdavkov, tieto prostriedky bude možné použiť len na diaľnice (dokončenie diaľničnej siete, prevádzku, údržbu, a zmeny určené na elimináciu kritických bodov, asi 2.2 miliardy ročne), a na aglomeračné projekty (cesty, cyklistické a pešie chodníky, autobusové a električkové trate, asi 390 miliónov ročne).

Nové úseky diaľničnej siete preklasifikovaním z kantonálnych ciest (asi 400 km), rozšírenie existujúcich úsekov diaľnic na 3+3 pruhy a aglomerácie, ktoré môžu získať financie z nového fondu sú na mapke vo volebnom materiáli na strane 16.

Fond zvaný Financement spécial pour la circulation routière FSCR bude existovať i naďalej a bude napájaný polovicou výťažku z daní z minerálnych olejov. Cez tento fond bude možné zabezpečovať federálne financovanie niektorých kantonálnych projektov. V prípade potreby bude možné presmerovať časť daní z fondu FORTA do FSCR.

Ak by zriadenie nového fondu neprešlo hlasovaním, nič sa nestane, bude sa pokračovať so súčasným systémom. Na rozdiel od železníc, cesty by v tom prípade neboli financované časovo neobmedzeným fondom. Príjmy z ciest, automobilov a minerálnych olejov nebudú dostatočné na financovanie nových investícií a použijú sa len na prevádzku a údržbu existujúcich úsekov. Eliminácia kritických bodov a aglomeračné projekty nebudú môcť byť financované.

Federálna vláda i parlament, ako aj pravica a podnikatelia doporučujú hlasovať za zriadenie fondu FORTA. Hlasovať proti doporučujú socialisti, komunisti, anarchisti, Zelení, odborári. Zahrnúť do fondu financovanie verejnej dopravy v aglomeráciách zjavne nestačilo, aby ich kompromis uspokojil. Ľavica je síce proti, ale všetku energiu dáva do boja proti RIE III.

Kalkulačka a notebook

Zákon o reforme podnikového zdanenia RIE III

Treťou témou hlasovania 12. februára 2017, tou najkontroverznejšou, bude reforma podnikového zdanenia zvaná Réforme de l'imposition des entreprises RIE III. Kampaň beží už také dobré dva roky.

Daňové darčeky multinacionálam, ktoré hodlajú investovať vo Švajčiarsku, boli už dlho tŕňom v oku EÚ aj partnerom v OCDE. Krajina čelí rastúcim tlakom od roku 2005. Niektoré kantóny umožňujú zdanenie ziskov plynúcich zo zahraničia, a v rámci zamedzenia dvojitého zdanenia tieto potom už nie sú zdanené inde. Federálna pokladňa na tom tiež profituje, lebo z priamej federálnej dane nie je zľava a firmy platia plný tarif. Podniky s takzvaným zvláštnym daňovým štatútom zamestnávajú asi 150 tisíc ľudí a ich príspevky predstavujú 50% daňových príjmov Konfederácie, a 20% daňových príjmov kantónov a obcí. Ak by boli zdanené rovnako, ako miestne firmy, existuje riziko, že by niektoré opustili krajinu, a spolu s nimi by odišli pracovné miesta a dane.

Daňová reforma RIE III namiesto prostého zrušenia daňových úľav zníži všeobecné zdanenie podnikov a zjednotí daňový režim veľkých medzinárodných firiem a domácich malých a stredných podnikov na rovnakú sadzbu. Pretože výdavky na výskum a vývoj týchto medzinárodných firiem predstavujú asi polovicu financovania výskumu vo Švajčiarsku, tieto výdavky budú daňovo zvýhodnené. Takisto príjmy z patentov a licencií, tzv. "patent box", budú zo zdanenia čiastočne alebo úplne vyňaté. Kantóny majú veľkú manévrovaciu schopnosť a môžu si daňové podmienky upraviť podľa vlastných potrieb. Okrem toho Konfederácia, ktorá dnes vypláca kantónom 17% priamej federálnej dane, tento podiel zvýši na 21.2%, aby sa kompenzovali daňové straty, ktoré kantóny utrpia kvôli RIE III. Tých 4.2% navyše predstavuje asi 920 miliónov frankov ročne. Okrem toho Konfederácia vyplatí 180 miliónov ročne ekonomicky slabším kantónom na dočasnú kompenzáciu daňového výpadku, ktorý sa dopredu dá ťažko odhadnúť. Upraví sa aj kľúč pre medzikantonálne prerozdeľovanie kantonálnych daní, v rámci ktorého bohaté priemyselné kantóny ako Ženeva, Basel, Aargau, Zurich prispievajú chudobným horským kantónom.

Dopad na financie totiž nezávisí len od federálneho zákona, ale aj od odpovedi kantónov a zahraničnej konkurencie, ako aj od reakcie firiem. Niektoré môžu reštrukturovať, iné by mohli aj odísť z krajiny. Je však i možné, že nové podmienky prilákajú iné firmy. Podobne je obtiažne odhadnúť, čo by sa stalo, ak by RIE III nebola adoptovaná. Švajčiarsko by mohlo stratiť príťažlivosť a podniky postupne odchádzať inam, so všetkými dôsledkami pre verejné financie.

Zoznam 12 opatrení, ich odhadovaný dopad a zodpovednosť za ich implementáciu na federálnej a kantonálnej úrovni je na stranách 32-34 volebného materiálu v štyroch jazykoch.

Argumenty odporcov novej reformy sú zhrnuté na serveri referendového výboru www.rie-3-non.ch

Reforma zníži príjem verejných financií, čo bude treba kompenzovať zvýšením zdanenia fyzických osôb. Odhadovaný dopad je asi tisíc frankov ročne na osobu. Mesto Lausanne uviedlo jeden príklad: firma s miliónovým ziskom zaplatí na daniach 15 tisíc, čo je rovnaká sadzba, ako pre manželský pár s príjmom 80 tisíc ročne.

Presný dopad je ťažké vopred určiť, ale podľa oficiálnych údajov pôjde o 3 miliardy ročne. Pri reforme RIE II v 2008 federálne úrady odhadovali dopad na 900 miliónov ročne. Skutočný dopad bol však niekoľkonásobný, "normálni" daňoví poplatníci museli doplatiť na daniach asi 15 miliárd. Federálny tribunál v Lausanne uznal, že ľud bol pri hlasovaní o RIE II v 2008 uvedený v omyl. (Server referendového výboru citovaný vo volebnom materiáli je odborársky, zádrapčivý, bitkársky. Údaj o daňovom výpadku 15 miliárd je uvádzaný v materiáloch odborov, ale nikde nebol podrobne odôvodnený. Socialisti uvádzajú 7 miliárd, ale tiež bez odborného pozadia výpočtu.)

Reforma RIE III údajne dá do rúk multinacionál celý arzenál daňových trikov, zámerne komplexný a zložitý, na fiškálnu optimizáciu samoobslužným spôsobom, keď si budú môcť odčítavať z daňového základu od buka do buka takmer čokoľvek. Znovu to budú musieť zaplatiť tí ostatní.

Reformu doporučujú schváliť federálna vláda i parlament, ako aj celá pravica od ľudovcov UDC až po kresťanských demokratov, tiež obchodná komora a združenia podnikateľov. Proti reforme doporučuje hlasovať celá ľavica, Zelení, odbory a verejní zamestnanci.

Keď hovorím proti reforme, je to veľmi, veľmi silne proti. Schránka plná letákov a vysvetľovacích stanovísk, prečo treba hlasovať proti RIE III. Napríklad leták od mesta Ženeva a Lausanne s odôvodnením, prečo je reforma RIE III nevýhodná pre mestské financie. Podpísané radkyne oboch miest zodpovedné za financie. Obe socialistky. Politický materiál, ale mestských úradov. Keď sa už nebojuje s odkrytým priezorom, ale všelijakými trikmi, keď namiesto odborných argumentov lietajú ideologické klišé, hovorí sa tomu triedny boj. Na letáku je link na ďalší server odmietajúci reformu www.reformefiscale-non.ch a v ňom rad osobností odmietajúcich daňovú reformu v mene svojho mesta Lausanne, Ženeva, Biel - Bienne, Zurich, Kloten, Hofstetten, Bern, Winthertour, Ittigen, Stein am Rhein. Všetci socialisti alebo Zelení.

Demagógia je používaná na oboch stranách. Pravicové a podnikateľské kruhy rozosielajú letáky a brožúry, prečo treba hlasovať za reformu. Zachrániť pracovné miesta. Pritom krajina už praská vo švíkoch a nemá kam dávať nových prichádzajúcich. Zachrániť súťažeschopnosť krajiny. Pritom Švajčiarsko je systematicky na prvých miestach medzinárodnej kompetitivity pre sídla firiem a finančných ustanovizní kvôli priaznivému daňovému prostrediu, skvelej infraštruktúre a liberálnemu zákonníku práce. Všetci sa všeobecne zhodnú, že mať veľa peňazí a veľký daňový výber je lepšie, ako mať menej peňazí. Ale keď sa položí fundamentálna otázka, načo ešte viac peňazí, keď neprinesú vyššiu kvalitu života, tam sa už odpovede rôznia.

Čo by sa v prípade neschválenia reformy stalo, bude asi to, že sa pripraví ďalšia, iná, prepracovaná reforma. Dôvodom reformy je totiž medzinárodný tlak a ten je silnejúci. Tá ďalšia reforma možno bude opatrnejšia a lepšia. Práve s tým počíta ľavica.

V prípade schválenia reformy ostane viac peňazí aj v domácich podnikoch, lebo zdanenie klesne o nejakých 10 percentuálnych bodov vo väčšine kantónov a daňová sadzba bude rovnaká pre všetkých bez diskriminácie domácich firiem. Podniky budú lepšie dýchať a začnú investovať a naberať pracovníkov. Medzitým však verejné financie utrpia menším daňovým výberom. Odhaduje sa, že to krízové obdobie potrvá asi 5 rokov, než vyššia výkonnosť ekonomiky prinesie viac daní.

A práve spôsob preklenutia tohto obdobia nie je jasný. Možnosti sú len dve: úspory alebo deficit, pravdepodobne nejaká ich zmes. Pokles úrovne verejných služieb, ktorý to nutne bude sprevádzať, a transfer zamestnanosti z verejného do súkromného sektora prinesú nové nastavenie ekonomiky. Vyššiu nezamestnanosť, viac lacných zahraničných zamestnancov. Viac neistoty a populizmu.

 

Pôvodný zdroj: www.blog.etrend.sk 

Re-publikové so súhlasom autora a eTrend

 

Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:

  1. hodnotenie v hornej časti článku priamo pod jeho nadpisom (max. 5 hviezdičiek)
  2. hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
  3. hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)

Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.


INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií. Ak viete, že v článku sa nachádza skreslená, či nepravdivá informácia, môžte požiadať administrátora o nápravu. Takáto požiadavka musí byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, uvádzajúce predmetnú nápravu.

 

reklama

O nás

SLOVAK.CH je informačný portál a sociálna sieť pre Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku. Slovenčina však nie je podmienkou, ale iba platformou na založenie tejto komunity.

Siete

Adresa

Igor Kurek
Thuraustrasse 12c
9500 Wil (SG), Švajčiarsko

Top

Páči sa vám čo vidíte?

Close

Kliknite na preferovanú sociálnu sieť pre sledovanie nášho obsahu...