Články

SLOVAK.CH | Slováci žijúci vo Švajčiarsku

reklama

Reforma zdanenia III neprešla, uľahčená naturalizácia schválená, cestný fond jednomyseľne plebiscitovaný

Veľké témy dnešného nedeľného hlasovania boli už podrobne popísané v blogu Tri otázky švajčiarskeho federálneho referenda 12. februára 2017. Tu sú výsledky hlasovania.

Mesto Bern Švajčiarsko

Uľahčená naturalizácia cudzincov

3. generácie Nariadenie federálnej vlády, ktoré bolo podrobené referendu, ľud schválil väčšinou 60.4% hlasov. Predbežné výsledky sú na serveri federálnej administrácie. Odporcovia dúfali, že uľahčená naturalizácia, aj keď prejde väčšinou hlasov, nezíska väčšinu kantónov. Táto nádej sa pomaly rozplynula, ako prichádzali výsledky z kantónov Graubünden - Grisons, Valais - Wallis, Zurich, Luzern, kde sa očakával negatívny výsledok, no napokon uľahčenú naturalizáciu schválili.

Ada Marra, socialistická federálna poslankyňa za kantón Vaud, sama bývalá cudzinka 2. generácie, je nečakaným výsledkom príjemne prekvapená. Vo všeobecnej atmosfére naladenej skôr proti cudzincom je víťazstvo o to väčšie. Pozitívny výsledok vysvetľuje dlhou a trpezlivou prácou v komisii, kde sa projektu obrúsili hrany, aby bol akceptovateľný pre čo najviac voličov, ale aby sa nestratila podstata. Hovorí, že iniciatíva nie je žiadnou revolúciou, je to len reformička. Ale významná.

Od roku 1983 je podobný projekt predložený ľudu po štvrtýkrát. V 1994 iniciatíva síce získala 52.8% väčšinu hlasov, ale nie väčšinu kantónov. 26. septembra 2004 bola iniciatíva zamietnutá väčšinou 51.6% občanov, ako aj 14 kantónmi a 5 polokantónmi.

Cestný fond FORTA

Pripomeňme, že v tejto otázke šlo o schválenie vytvorenia nového cestného fondu so silou asi 3 miliardy ročne, z ktorého by 2.2 miliardy šlo na údržbu existujúcich ciest a približne 800 miliónov ročne na nové investície. Z toho asi polovica, 390 miliónov na aglomeračnú dopravu, a druhá polovica, asi 410 miliónov, na dokončenie posledných chýbajúcich úsekov diaľničnej siete.

Vytvorenie cestného fondu bolo schválené 62% voličov a všetkými kantónmi. Podrobné výsledky sú na serveri federálnej administrácie.

V kantóne Vaud za nový cestný fond hlasovalo až 74.2% voličov a v Ženeve 56.83%. Oba kantóny na západnom konci krajiny doteraz nedostali veľa z federálnych peňazí a dúfajú, že vďaka cestnému fondu sa im ujde viac. Mať stabilný a predvídateľný cestný rozpočet je lepšie, ako v Bratislave čakať na eurofondy, lebo prostriedky z domáceho rozpočtu sa rozkradli a vyplytvali na vlaky zadarmo, futbalové ihriská a armádne motorové člny bez motorov. Najvyššia akceptácia bola 76.9% v kantóne Neuchâtel, kde je veľa preťažených ciest. Najnižšia 53,6% v polokantóne Basel-Stadt, kde majú výborne vyriešenú aglomeračnú dopravu a ďalšie investičné prostriedky veľmi nepotrebujú.

Nádeje Ženevy a Lausanne boli opísané vo zvláštnej prílohe Tribune de Genève 18. januára 2017. Medzi francúzskou hranicou pri Ženeve a mestečkom Nyon by sa mala diaľnica upraviť na 3+3 pruhy, čo je však komplikované na obchvate Ženevy, lebo je na ňom množstvo tunelov. Bude tiež potrebné upraviť všetky diaľničné križovatky. Osobitnou kapitolou je nikdy sa nekončiaca sága tunela pod jazerom, čím by sa uzavrel diaľničný okruh okolo Ženevy. Z fondu FORTA by sa mali financovať predĺženia električkových liniek cez hranicu do Francúzska a nové veľkokapacitné autobusové linky v oddelených jazdných pruhoch.

V kantóne Vaud by zas chceli nový obchvat obce Morges pri Lausanne, ktorá bola od 60-tych rokov diaľnicou rozťatá na dvoje. Nový obchvat by obec obchádzal zďaleka a bol čiastočne v tuneli.

Proti fondu robila kampaň Asociácia transport a životné prostredie a Zelení. Tí hovoria, že viac prostriedkov pre cesty neprinesie riešenie, len viac áut na cesty. Podporovať treba najmä verejnú dopravu. No na rozvoj aglomerácií bude smerovať len malá časť fondu.

Prečítajte si aj: Tri otázky švajčiarskeho federálneho referenda 12. februára 2017

Reforma podnikového zdanenia RIE III

Tou najkontroverznejšou a najsledovanejšou otázkou bol "Federálny zákon zo dňa 17.06.2016 o zlepšení daňových podmienok s cieľom posilniť súťažeschopnosť švajčiarskeho podnikateľského prostredia (Zákon o reforme podnikového zdanenia III)".

Pri švajčiarskych referendách sú dôležité chvíle, keď sa prvý krát položia otázky ako "koľko to bude stáť" a "kto to zaplatí". Oponenti reformy RIE III prišli s číslom 3 tisíc frankov ročne pre každú domácnosť, ktorá vyplní daňové priznanie. Niektorí zástancovia reformy hovorili, že to bude menej, asi tisícka. Ale potom federálna vláda priznala, že to je nemožné vopred odhadnúť. A už bol červík v ovocí.

Druhým bodom zlomu v kampani bolo interview s bývalou federálnou radkyňou Evelyne Widmer-Schlumpf, ktorá svojho času spustila reformu RIE III. Nepresvedčila ani zástancov reformy a to do tej miery, že jej v priamom prenose protirečili. Pravicovej väčšine totiž vyčítala dodatočné retuše v projekte, čo narušilo rovnováhu reformy a jej finančnú neutralitu. Udialo sa to v priamom prenose a bolo to masívne prevzaté v tlači. Oponenti uvádzali daňový výpadok 4 miliardy.

Aj pravica, aj ľavica sa snažila presvedčiť strednú triedu, že svojím postojom bránia jej záujmy. Ľavici sa to podarilo lepšie a stredná trieda sa priklonila skôr k odporcom. To zavážilo a reforma podnikového zdanenia bola zamietnutá väčšinou 59.1% hlasov a 22.5 kantónov z 26. Reforma bola schválená iba v kantónoch Vaud 51.3%, Ticino - Tessin 51%, Zug 54% a v polokantóne Nidwald 51%.

Kantón Vaud má silnú priemyselnú základňu, množstvo malých a stredných podnikov a high-tech startupov absolventov federálnej polytechniky. Z existujúcej daňovej súťaže medzi kantómni profitoval asi najviac. Daňových prázdnin porozdával toľko, že z deficitného rozpočtu si urobil prebytkový a z federálneho Bernu mu klepli po prstoch, aby dodatočne vybral dane odpustené na prehnaných úľavách. V kantóne Zug je nízke zdanenie a množstvo holdingov si umiestnilo svoje švajčiarske sídlo práve tam. Preto neprekvapuje, že v úspešnom poľovaní na multinacionály chceli pokračovať.

Na druhej strane reforma bola najsilnejšie odmietnutá v kantónoch Bern 68.4%, Jura 66.9%, Solothurn - Soleure 65.9% a Fribourg - Freiburg 63.2%. To sú prevažne rurálne kantóny. V Ženeve, kde je veľký daňový príjem od traderov a multinacionál a je časťou ekonomického modelu verejných financií, bola reforma zamietnutá 52% hlasov. V kantóne Basel-Stadt so silným chemickým a farmaceutickým priemyslom a teda s veľkými odpismi za patenty a licencie odmietnutie dosiahlo až 57.5%. Zaujímavosťou v tomto kantóne je, že ich socialistická ministerka financií za silno bila za reformu a to aj napriek nesúhlasu svojej strany.

Rozdelenie hlasov podľa obcí vo francúzsky hovoriacej časti Švajčiarska jasne ukazuje, že obce, kde sú priemyselné podniky a sídla multinacionál, hlasovali za reformu, kým rurálne obce hlasovali proti reforme zdanenia. Tam by totiž ľudia len stratili. Pozitívne účinky reformy by pocítili po pár rokoch len obce s priemyslom na brehu jazera alebo v Jure na hranici s Francúzskom, kde sú hodinárske doliny. Veľa miest a obcí doporučovalo hlasovať NIE, lebo sa obávali dopadu na obecné financie.

Čo sa federálnej vláde podarilo pri uľahčenej naturalizácii cudzincov 3. generácie a cestnom fonde FORTA, ktorý tlač nazýva tromfom parlamentného kompromisu, nevyšlo pri najdôležitejšej téme, kde bola slabšia komunikácia a ľudia cítili tlak z pozície moci.

Ľudovci SVP - UDC, ktorí stáli za reformou, sú prekvapení a sklamaní silným a jasným odmietnutím. Je to facka hlavne federálnemu radcovi pre financie menom Ueli Maurer (SVP-UDC) a Únii remesiel a podnikateľov, ktorá sa v kampani silne angažovala. Kampaň bola jednou z tých silne motivovaných, kde sa často maľoval čert na stenu jednou i druhou stranou. Socialisti, ktorí neustále opakovali argument o darčekoch multinacionálam a akcionariátu, ktorý bude musieť zaplatiť stredná trieda, teraz jubilujú. Je to ich veľké víťazstvo v tejto legislatúre. Podarilo sa im zjednotiť zamestnancov vo verejnej správe a veľa mestských a obecných administrácií, ale aj strednú triedu, poľnohospodárov a živnostníkov.

Sklamanie z hlasovania už stihli prejaviť aj v Bruseli. Kvôli špeciálnemu režimu zdanenia sa Švajčiarsko môže ocitnúť na čiernej listine "daňových rajov", ktorú EÚ pripravuje pre koniec roka 2017. Nik si nepraje byť na takom zozname. Multinacionály sú tiež sklamané, lebo budú i naďalej v právnej neistote.

Očakáva sa, že reforma bude v pozmenenej forme čoskoro prezentovaná znova. Medzinárodný tlak proti daňovým prázdninám veľkým firmám je silný a Švajčiarsko mu nebude vedieť odolávať. Na nutnosti zrušiť daňové privilégiá multinacionálam sa zhodnú úplne všetci cez celé politické spektrum. Princíp reformy sa teda nezmení, nemožno riskovať odchod 24 tisíc firiem, ktoré zamestnávajú 150 tisíc osôb a prinášajú na daniach vyše 5 miliárd ročne. Niektoré fiškálne nástroje budú musieť byť škrtnuté tak, aby reforma priniesla úžitok aj domácim firmám a živnostníkom, ak má nový projekt uspieť pred ľudom. Tiež bude treba myslieť na niekoľkoročné prechodné obdobie, keď budú verejné financie vystavené veľkej záťaži kvôli výpadkom daní, než sa reforma prejaví na ekonomickom raste.

Kantóny prinesú detaily svojich daňových projektov, akonáhle bude schválený federálny rámcový zákon. Napríklad v Ženeve mali v úmysle znížiť podnikové zdanenie z 24.2% na 13%, v kantóne Vaud z 23% pred 2016 a 21.645% v 2016 na 13.79%. To by spôsobilo daňový výpadok 500 miliónov v Ženeve a 392 miliónov v kantóne Vaud. Konfederácia by kompenzovala Ženeve 129 a Vaudu 107 miliónov. Pritom z celkovej priamej federálnej dane 3.6 miliardy ročne sa v Ženeve do federálnej pokladne vyberie 779 miliónov, v kantóne Vaud 601 miliónov.

Najvýznamnejšie kantonálne hlasovania

Občania kantónu Graubünden - Grisons masívne hlasovali proti organizácii zimnej olympiády 2026. Presvedčivou väčšinou 60.09% hlasov odmietli kredit na kandidatúru vo výške 25 miliónov frankov. Je to už po tretí raz, čo voliči odmietli organizáciu tohto náročného podujatia. V roku 2013 hlasovalo proti olympiáde 2022 53% voličov.

Otvorí sa tým cesta kandidatúre kantónu Valais - Wallis, ktorý bol už trikrát neúspešný. Swiss Olympic má navrhnúť švajčiarsku kandidatúru do 7. marca a urobí to len vtedy, ak bude kandidovať aspoň jeden kantón a kandidatúra musí byť dôveryhodná, aby mala šancu prejsť medzinárodným výberom.

V italofónnom kantóne Ticino - Tessin bol veľmi tesnou väčšinou 35 hlasov zamietnutý ústavný článok o právnej ochrane zvierat, ktorá mala ísť ďalej, ako je na federálnej úrovni. Od 2003 už zvieratá vo Švajčiarsku nie sú veci, ale majú niektoré práva. Proti novému ústavnému článku sa spojili poľovníci, rybári a poľnohospodári v živočíšnej výrobe, ktorí sa snažili presvedčiť verejnosť, že federálna ústava dáva zvieratám už dostatočnú ochranu.

V kantóne Vaud schválili 55.5% nový zákon o zachovaní a rozvíjaní parku nájomných bytov. Kompromis pripravovaný počas 6 rokov v lausanskom parlamente dal do rúk obcí legislatívnu debničku s nástrojmi na byty s primeraným nájomným. Zákon napadli referendom developeri, ktorým vadilo hlavne predkúpne právo štátu. V meste Lausanne bol výsledok cez 70%, v ostatných mestách v kantóne cez 60%, kým na vidieku téma nebola voličmi považovaná za aktuálnu, lebo ľudia bývajú hlavne vo svojom.

 

Pôvodný zdroj: www.blog.etrend.sk 

Re-publikové so súhlasom autora a eTrend

 

Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:

  1. hodnotenie v hornej časti článku priamo pod jeho nadpisom (max. 5 hviezdičiek)
  2. hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
  3. hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)

Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.


INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií. Ak viete, že v článku sa nachádza skreslená, či nepravdivá informácia, môžte požiadať administrátora o nápravu. Takáto požiadavka musí byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, uvádzajúce predmetnú nápravu.

reklama

O nás

SLOVAK.CH je informačný portál a sociálna sieť pre Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku. Slovenčina však nie je podmienkou, ale iba platformou na založenie tejto komunity.

Siete

Adresa

Igor Kurek
Thuraustrasse 12c
9500 Wil (SG), Švajčiarsko

Top

Páči sa vám čo vidíte?

Close

Kliknite na preferovanú sociálnu sieť pre sledovanie nášho obsahu...