Michal Konštacký - lekár, manažér, spisovateľ a veľa iného

Michal Konštacký je hlavne lekár, ktorý už 11 rokov žije vo Švajčiarsku, ale je aj veľa iného. Ponúkame vám zaujímavý profil vzdelaného a stále sa vzdelávajúceho polyglota.

Pár ľudí z českej a slovenskej komunity vo Švajčiarsku Vás pozná osobne, viacerí ako doktora alebo spisovateľa, ale asi najviac ako komentátora na Facebooku. Takže kto je MUDr. Michal Konštacký, PhD, MBA?

Som lekár pôvodne z Fakultnej nemocnice v Hradci Králové. Moje štúdiá som absolvoval na Karlovej Univerzite v Prahe, City University of Seattle v USA a na Aarhus University v Dánsku.

Už v detstve som chvíľami býval v zahraničí a  som z kozmopolitnej rodiny. Okrem českej vetvy máme aj švajčiarsku, francúzsku a britskú. Sestra žije v Anglicku a vydala sa za Škóta, takže pri rodinných oslavách behá okolo stola vždy veľa mužov v sukniach.

Môj ovdovelý otec si zobral za ženu Švajčiarku z Lausanne. Naša nová maminka Daniele s nami žije viac ako 25 rokov v Čechách. Rodičia sa doma rozprávajú francúzsky, ale Daniele sa naučila aj veľmi dobre po česky, takže Scrables hráme v češtine.

S ocinom sme obaja lekári a prakticky celá rodina ešte niečo učí. Ja som mal to šťastie, že som mohol prednášať, okrem Karlovej Univerzity, aj niečo na Harvarde v USA, na Warwick University v Anglicku alebo v Argentíne, Mexiku, či Rusku.

Prečo Ste odišli z Čiech? Bolo Švajčiarsko vždy Váš sen?

Vôbec nie. Dlhé roky som pracoval vo fakultnej nemocnici na oddelení Kardiopulmonárnej a vaskulárnej diagnostiky, čo bolo jedno z najlepších neinvazívnych kardiovaskulárnych centier v Česku.

Mali sme pacientov z celej republiky a čakacia doba na vyšetrenie bola okolo 9 mesiacov, čo už začínalo byť aj pre mňa ako lekára neúnosne dlho.

Ja som ešte popri zamestnaní študoval a úspešne ukončil ďalšie 2 tituly (PhD a MBA) a ešte som sa učil na špecializáciu z internej a pripravoval na kardiológiu, čo bolo veľmi náročné obdobie.

K tomu som viedol časopis, robil som poradcu cestovným a zdravotným poisťovniam, lekára futbalového klubu, oddielu karate, nohejbalovému klubu a písal som pravidelné stĺpčeky do novín.

Potom som sa jedného dňa z rodinných dôvodov rozhodol odísť do Prahy, kde som dostal ponuku robiť odborného poradcu do medzinárodnej farmafirmy s 67 tisíc zamestnancami a zostal som paralelne pracovať aj v súkromnej praxi.

Vo firme som sa po niekoľkých rokoch stal konzultant najvyššieho vedenia v Londýne, čo mi pozdejšie otvorilo veľa kariérnych dverí.

Bol som spokojný až do chvíle, keď som jedného dňa prejavil záujem o vyššiu pozíciu a bolo mi povedané, že mi chýba „zahraničná manažérska skúsenosť“. Táto pozícia bola obsadená telocvikárom, ktorého jediná zahraničná manažérska skúsenosť bola z nemenovaného fastfoodu pri Mníchove, kde bol vedúcim smeny.

Zdravo nahnevaný som si doma otvoril fľašu obľúbeného vína Ribera del Duero a ešte v ten večer som rozposlal asi 30 životopisov. Následné ponuky boli veľmi zaujímavé. Najväčšia exotika bola ponuka učiť echokardiografiu v Bangalore v Indii. Ja som si však vyberal medzi Parížom, Mníchovom a Barcelonou a nakoniec som kývol Španielsku.

Býval som v centre veľmi blízko pláži, takže ráno som pádloval na kajaku v mori, a potom som jazdil do práce na skútri okolo Sagrada Famila. Život zrazu vypadal úplne inak.

Prečítajte si aj: Michal Dudej - masér, terapeut

Takže Česko – Španielsko – Švajčiarsko. To sú 3 úplne rozdielne mentality. Ako Ste sa teda dostali zo Španielska do Švajčiarska?

Začiatky boli veľmi krušné, pretože som vedel iba trochu španielsky a vôbec nič katalánsky, takže zariadiť veci na povestne byrokratických španielskych úradoch bolo skoro nemožné.

Taktiež vo farmaceutických firmách v Česku po vás chcú, aby ste vedeli hrať golf a rozumeli vínu.

V Španielsku musíte ovládať medicínu, dokonale poznať vedecké publikácie a mnoho odborne iného, kvôli čomu ste tie roky študovali.

Pozdejšie mi zverili projekt, vďaka ktorému som často pendloval medzi New Yorkom, Barcelonou a Prahou, čo sa mi naozaj veľmi páčilo.

Firma bohužiaľ nezvládla jeden veľký projekt a  cez noc skoro zbankrotovala. V tej dobe malo Španielsko približne 26 % nezamestnanosť, takže jedinú ponuku na prácu som dostal na pohotovosť do Santiago de Compostela a rozhodol som sa odísť zo Španielska.

Hneď na to mi prišla ďalšia ponuka, ale už do Švajčiarsku z Bazileja.

Aké boli švajčiarske začiatky?

Presťahoval som sa vo februári, čo by som v Barcelone po večeroch sedel na pláži a obdivoval kŕdle papagájov a pekné baby. Ja som však sedel v Allschwile, len kúsok od letiska v hluku štartujúcich lietadiel, v kancelárii pripomínajúcej vezenie s výhľadom na skládku a psí útulok.

Bolo zima, pršalo, kolegovia boli zamračení a v Bazileji začal krátko na to karneval, ktorý mi oproti barcelonským pripadal strašne ponuro.

Prvé mesiace boli veľmi depresívne. Potom som sa presťahoval do Aesch, našiel som si kamarátov v tenisovom klube a pozdejšie som dostal ponuku viesť 2 oddelenia jednej firmy v Zürichu, a potom to už išlo dobre.

Dnes som tu už 11 rokov, bývam kúsok od Zürišského jazera, mám to tu veľmi rád a asi by som sa už ťažko vracal do Barcelony.