Michal Konštacký - lekár, manažér, spisovateľ a veľa iného

Michal Konštacký je hlavne lekár, ktorý už 11 rokov žije vo Švajčiarsku, ale je aj veľa iného. Ponúkame vám zaujímavý profil vzdelaného a stále sa vzdelávajúceho polyglota.

Pár ľudí z českej a slovenskej komunity vo Švajčiarsku Vás pozná osobne, viacerí ako doktora alebo spisovateľa, ale asi najviac ako komentátora na Facebooku. Takže kto je MUDr. Michal Konštacký, PhD, MBA?

Som lekár pôvodne z Fakultnej nemocnice v Hradci Králové. Moje štúdiá som absolvoval na Karlovej Univerzite v Prahe, City University of Seattle v USA a na Aarhus University v Dánsku.

Už v detstve som chvíľami býval v zahraničí a  som z kozmopolitnej rodiny. Okrem českej vetvy máme aj švajčiarsku, francúzsku a britskú. Sestra žije v Anglicku a vydala sa za Škóta, takže pri rodinných oslavách behá okolo stola vždy veľa mužov v sukniach.

Môj ovdovelý otec si zobral za ženu Švajčiarku z Lausanne. Naša nová maminka Daniele s nami žije viac ako 25 rokov v Čechách. Rodičia sa doma rozprávajú francúzsky, ale Daniele sa naučila aj veľmi dobre po česky, takže Scrables hráme v češtine.

S ocinom sme obaja lekári a prakticky celá rodina ešte niečo učí. Ja som mal to šťastie, že som mohol prednášať, okrem Karlovej Univerzity, aj niečo na Harvarde v USA, na Warwick University v Anglicku alebo v Argentíne, Mexiku, či Rusku.

Prečo Ste odišli z Čiech? Bolo Švajčiarsko vždy Váš sen?

Vôbec nie. Dlhé roky som pracoval vo fakultnej nemocnici na oddelení Kardiopulmonárnej a vaskulárnej diagnostiky, čo bolo jedno z najlepších neinvazívnych kardiovaskulárnych centier v Česku.

Mali sme pacientov z celej republiky a čakacia doba na vyšetrenie bola okolo 9 mesiacov, čo už začínalo byť aj pre mňa ako lekára neúnosne dlho.

Ja som ešte popri zamestnaní študoval a úspešne ukončil ďalšie 2 tituly (PhD a MBA) a ešte som sa učil na špecializáciu z internej a pripravoval na kardiológiu, čo bolo veľmi náročné obdobie.

K tomu som viedol časopis, robil som poradcu cestovným a zdravotným poisťovniam, lekára futbalového klubu, oddielu karate, nohejbalovému klubu a písal som pravidelné stĺpčeky do novín.

Potom som sa jedného dňa z rodinných dôvodov rozhodol odísť do Prahy, kde som dostal ponuku robiť odborného poradcu do medzinárodnej farmafirmy s 67 tisíc zamestnancami a zostal som paralelne pracovať aj v súkromnej praxi.

Vo firme som sa po niekoľkých rokoch stal konzultant najvyššieho vedenia v Londýne, čo mi pozdejšie otvorilo veľa kariérnych dverí.

Bol som spokojný až do chvíle, keď som jedného dňa prejavil záujem o vyššiu pozíciu a bolo mi povedané, že mi chýba „zahraničná manažérska skúsenosť“. Táto pozícia bola obsadená telocvikárom, ktorého jediná zahraničná manažérska skúsenosť bola z nemenovaného fastfoodu pri Mníchove, kde bol vedúcim smeny.

Zdravo nahnevaný som si doma otvoril fľašu obľúbeného vína Ribera del Duero a ešte v ten večer som rozposlal asi 30 životopisov. Následné ponuky boli veľmi zaujímavé. Najväčšia exotika bola ponuka učiť echokardiografiu v Bangalore v Indii. Ja som si však vyberal medzi Parížom, Mníchovom a Barcelonou a nakoniec som kývol Španielsku.

Býval som v centre veľmi blízko pláži, takže ráno som pádloval na kajaku v mori, a potom som jazdil do práce na skútri okolo Sagrada Famila. Život zrazu vypadal úplne inak.

Prečítajte si aj: Michal Dudej - masér, terapeut

Takže Česko – Španielsko – Švajčiarsko. To sú 3 úplne rozdielne mentality. Ako Ste sa teda dostali zo Španielska do Švajčiarska?

Začiatky boli veľmi krušné, pretože som vedel iba trochu španielsky a vôbec nič katalánsky, takže zariadiť veci na povestne byrokratických španielskych úradoch bolo skoro nemožné.

Taktiež vo farmaceutických firmách v Česku po vás chcú, aby ste vedeli hrať golf a rozumeli vínu.

V Španielsku musíte ovládať medicínu, dokonale poznať vedecké publikácie a mnoho odborne iného, kvôli čomu ste tie roky študovali.

Pozdejšie mi zverili projekt, vďaka ktorému som často pendloval medzi New Yorkom, Barcelonou a Prahou, čo sa mi naozaj veľmi páčilo.

Firma bohužiaľ nezvládla jeden veľký projekt a  cez noc skoro zbankrotovala. V tej dobe malo Španielsko približne 26 % nezamestnanosť, takže jedinú ponuku na prácu som dostal na pohotovosť do Santiago de Compostela a rozhodol som sa odísť zo Španielska.

Hneď na to mi prišla ďalšia ponuka, ale už do Švajčiarsku z Bazileja.

Aké boli švajčiarske začiatky?

Presťahoval som sa vo februári, čo by som v Barcelone po večeroch sedel na pláži a obdivoval kŕdle papagájov a pekné baby. Ja som však sedel v Allschwile, len kúsok od letiska v hluku štartujúcich lietadiel, v kancelárii pripomínajúcej vezenie s výhľadom na skládku a psí útulok.

Bolo zima, pršalo, kolegovia boli zamračení a v Bazileji začal krátko na to karneval, ktorý mi oproti barcelonským pripadal strašne ponuro.

Prvé mesiace boli veľmi depresívne. Potom som sa presťahoval do Aesch, našiel som si kamarátov v tenisovom klube a pozdejšie som dostal ponuku viesť 2 oddelenia jednej firmy v Zürichu, a potom to už išlo dobre.

Dnes som tu už 11 rokov, bývam kúsok od Zürišského jazera, mám to tu veľmi rád a asi by som sa už ťažko vracal do Barcelony.

Postrehol som, že ovládate niekoľko jazykov. Ste polyglot?

Áno, dohovorím sa 10 jazykmi, z ktorých 6 používam pri prednáškach. S rodičmi hovorím česky a francúzsky, s rodinou sestry anglicky, čo je tiež náš oficiálny jazyk pri rodinných zrazoch.

Prekvapivo viem pomerne zle nemecky, za čo sa trochu hanbím, pretože väčšiu časť dňa hovorím anglicky a nemčinu potrebujem iba v krčme.

Snažím sa o udržanie dobrej češtiny a mrzí ma, ako to tu poniektorí vzdali, hoci je to niekedy rovnaké ako s neznalosťou malej násobilky.

Úplne najviac mi vadí, keď ľudia píšu, že idú do „Swiss“ alebo pracujú v „Swiss“. To je strašný lingvistický nešvár, pretože ide o anglické prídavné meno „švajčiarský“ alebo meno leteckej spoločnosti.

O Švajčiaroch je známe, že sú veľmi uzatvorení až chladní. Čo si o nich myslíte Vy?

Ja mám Švajčiarov veľmi rád. Nedávno som bol na teste z nemčiny a mal som napísať pár viet, čo sa mi páči na Švajčiarsku. Napísal som, že Švajčiari, čo trochu šokovalo moju učiteľku.

Pre mňa sú oveľa viac priateľskejší, ako sa traduje. Každá kniha o Švajčiarsku píše, že je tu draho, Švajčiari sú uzatvorení a po Zürichu sa nedá jazdiť autom.

Po Zürichu sa jazdí oproti Prahe alebo Parížu úplne bez problémov a Švajčiari sú skromní, pracovití a takí civilní. Iba draho tu naozaj je.

Keď idete na hory s partiou Rusov a partiou Švajčiarov, tak Rusi budú z mojej skúsenosti trucovať, že chcú spať v najluxusnejšom hoteli. Švajčiari sa vyspia v spacom vaku na zemi, pomôžu nazbierať drevo a pripraviť jedlo pre ostatných.

Na druhú stranu sú na môj vkus niekedy zbytočne komisní, majú pomerne nudné a nalajnované životy a akákoľvek spontánnosť ich úprimne desí.

A nie všetci sú tak pracovití ako sa traduje. Už som za tie roky vedenia rôznych tímov musel niekoľkým Švajčiarom dať aj výpoveď, ale nabral som miesto nich iných, ktorí sú naozaj senzační.

Pred piatimi rokmi Ste napísali fejtón, kde ste Španielsko prirovnali k svetu podľa Homera Simpsona a Švajčiarsko k svetu podľa jeho suseda Neda Flandersa zo seriálu Simpsonovci. Stále to platí?

Za tie roky tu som si na svet Neda Flandersa celkom zvykol a naučil som sa rešpektovať pravidlá. Ale je fajn, mať možnosť občas zaletieť do Prahy alebo do Barcelony a užiť si trochu miestneho chaosu.

Občas píšem na internet o príhodách vo Švajčiarsku a k môjmu prekvapeniu som mal pri jednom príspevku 40 tisíc prečítaní. Baví ma, si robiť zo Švajčiarov srandu, čo ale nedopadá vždy dobre.

V ďalšom fejtóne píšete o vašej integrácii cez lokálny tenisový klub. Je podľa Vás členstvo v kluboch cesta ako sa integrovať vo Švajčiarsku?

Sme hostia v krajine, kam mieri za prácou a za lepším životom mnoho ľudí z celého sveta. Asi žiadna krajina cudzincov neintegruje ľahko.

My máme to šťastie, že Česi a Slováci majú podobné kultúrne pozadie ako Švajčiari, sme pracovití a prispôsobiví v tom kladnom zmysle slova.

Mnoho z krajanov sem mieri v produktívnom veku a sú medzi nimi skvelí športovci, ktorí sa veľmi ľahko zapoja do spoločenských aktivít. Šport a najrôznejšie spolky sú tým najspoľahlivejším spôsobom, ako si nájsť tunajších priateľov.

Čo hovoríte na švajčiarske baby?

Ja by som si asi vybral mladú Češku alebo Slovenku, ale v staršom veku najskôr Švajčiarsku. To si koľkokrát hovorím vo fronte na pošte, že predo mnou stojí nejaká pekná slečna, čo strávila veľa hodín vo fitnesku a ono sa z nej vykĺbi čiperná švajčiarska dôchodkyňa.

Viac by som to asi nekomentoval...

Každého určite zaujíma, ako sa na takých pracovných pozíciách vo Švajčiarsku zarába. Môžete prezradiť, aký Ste mal v Bazileji nástupný plat?

To by som radšej nekomentoval, ale platy vo farmácii sú pomerne slušné. Môj najvyšší šéf v poslednej firme bol dánsky lekár, ktorý bol vystupovaním a obliekaním podobný Stevovi Jobsovi a bol do minulého roku najlepšie plateným manažérom vo farmácii s platom 26 miliónov dolárov ročne.

To samozrejme bežný zamestnanec nemá šancu dosiahnuť, ale rozhodne sa vyplatí študovať a mať dobré vzdelanie a nie len „Vysokú školu života“.

Prekvapivo som nikdy nemal problém s tým, že by som niečo zásadného vo svojom odbore nevedel, skôr obrátene mi bolo vytýkané, že hovorím na kolegov príliš odborne, používam latinské medicínske termíny a mal by som občas trochu ubrať.

Prečítajte si aj: Patrik Anguš - sezónny pracovník na zeleninovej farme

Máte kontakty tu vo Švajčiarsku aj s krajanskou komunitou?

To by bolo asi na samostatný článok. Je tu mnoho fajn krajanov, ale aj veľa ľudí, ktorí sem prišli iba kvôli pozlátku so Švajčiarskom spájaným.

Ja mám možnosť porovnania s krajanskou komunitou v Katalánsku. Zatiaľ čo do Barcelony neodišla väčšina ľudí si prvoplánovo zarobiť peniaze, ale užiť si mesto, jeho kultúru, pláže, nočný život, sem do Švajčiarska sa veľa ľudí vydá hlavne kvôli peniazom, ktoré potom nota bene utrácajú doma alebo v Nemecku na nákupoch.

Potom je tu kategória žien, ktoré sa vydali za Švajčiarov a často sú potom švajčiarskejšie ako samotní Švajčiari a na svojich krajanov pozerajú trochu s dešpektom. Samozrejme nie všetci, ale toto napríklad v Španielsku vôbec neexistuje.

Tam sú si všetci rovní a nikto kvôli svojmu partnerovi nezanevrie na pôvodnú vlasť.

Občas som vo Švajčiarsku videl na internete akcie iba pre krajanky, ktoré sa vydali za Švajčiarov. Toto je v Španielsku skoro nemysliteľné. Tam zoberiete svojho partnera, jeho kamarátov a predstavíte ho svojim krajanom a je jedno, odkiaľ sú, akí sú starí alebo koľko zarábajú.

Vlastne poznám iba dvoch českých mužov, ktorí sa oženili so Švajčiarkami. Jedným z nich je môj ocino.

Taktiež sa mi zdá tá krajanská komunita pestrejšia v Španielsku – väčšina mojich priateľov tam stále hrá divadlo, spieva džez, operu, varia doma pivo, venujú sa charite, plachtia na mori alebo robia výlety okolo Barcelony, do múzeí, či po stopách Gaudího.

Tu nikto nerobí cyklovýlet po stavbách Herzoga a DeMeurona, pretože málokto vôbec tuší, kto títo Bazilejskí rodáci sú.

Kultúrna produkcia sa tu zasekla na diskotékach, kde nesmie chýbať pieseň „Sladké mámení“, čo je dosť smutné.

Súvisí to s demografiou ľudí, ktorí sem prichádzajú a hľadajú akúkoľvek prácu aj bez nutnosti jazyka a vzdelania a skúsenosti získavajú až tu.

Ja sa teším, keď tu vyrastie sebavedomá komunita vzdelaných expantov, ktorí budú viac formovať tunajšie kultúrne prostredie.

Nemyslíte si, že už tu taká komunita mala byť? Prvá veľká vlna vzdelaných ľudí z roku 68‘ tu už predsa má svojich potomkov.

Emigrácia musela byť ohromná trauma pre ľudí, ktorí sem prišli bez možnosti návratu. To my môžeme bývať v podstate kdekoľvek na svete.

Stále do určitej miery platia verše Viktora Dyka: „Ak opustíš mňa, zahynieš“, kde to vykorenenie je niečo nepredstaviteľného, zvlášť pre dnešnú generáciu, ktorá žije svoje životy skôr vo virtuálnych komunitách ako v národných štátoch.

Na druhú stranu samotnou emigráciou človek nezískava automaticky morálny kredit, aj keby bolo jeho osobné rozhodnutie akokoľvek ťažké. Emigrácia z roku 1968 nebola iba emigrácia inteligencie a iba emigráciou politickou.

A však naša komunita patrí k tým veľmi úspešným. Máme tu mnoho českých a slovenských športových a vzdelávacích inštitúcií fungujúcich niekedy už desaťročia a naša kultúra a národné povedomie nezaniklo, za čo našim predkom tu asi nikdy nebudeme dosť vďačný.

Aktuálne tu máme mnoho úspešných českých a slovenských finančíkov, športovcov, podnikateľov.

Vo Švajčiarsku žijú najmenej dvaja Česi nominovaní v nedávnej minulosti na Nobelovu cenu za medicínu. Aj napriek tomu sa mi zdá, že to vnímajú ako ich individuálny úspech, a nie ako úspech krajanov vo Švajčiarsku.

Máte popri tom všetkom, čo Vás kariérne definuje a z čoho žijete čas na koníčky?

Náročnosť povolania spočíva v hektickom cestovaní, občas v extrémnom pracovnom záprahu, a potom občas firmy rôzne krachujú a práca zrazu nie je, čo pre mňa ako vorkoholika je asi to najťažšie.

Môj najväčší koníček je môj syn Jan, ktorý má 16 rokov a má dostatok skvelých nápadov.

Ako som už spomínal, tak som aj spisovateľ. Píšem humoristické knižky. Z mojej knižky „Nejezte hříbata!“ som čítal aj na jednej akcii v Zürichu. A ďalšie knihy mám v šuplíku. „Doktor na cestách“, kde musím pár kapitol ešte upraviť a dokončujem knihu v angličtine s názvom „The Predictive Value of Fortune Cookies“,  ktorá uzrie svetlo sveta v septembri.

Vášnivo sa venujem aj fotografovaniu, ale toto hobby som už aktuálne spojil aj so štúdiom na The Photography Institue v Londýne.

Občas hrám v rámci českého Sokola Zurich florbal, potom tiež tenis a vášnivo rád nohejbal, ktorý sme naučili hrať miestnych vyslúžených futbalistov v Adliswile.

Teraz ma chytilo jazdenie na bicykli po okolí a občas sa vydám na kajaku po jazere.

Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:

1. hodnotenie v hornej časti článku priamo pod jeho nadpisom (max. 5 hviezdičiek)
2. hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
3. hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)

Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.

^{INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií. Ak viete, že v článku sa nachádza skreslená, či nepravdivá informácia, môžete požiadať administrátora o nápravu. Takáto požiadavka musí byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, uvádzajúce predmetnú nápravu.}

• Nasl.