DPH sa daňou z energií nahrádzať nebude
Zdroj: Pixabay
V dnešnom referende sa hlasovalo o dvoch federálnych otázkach: vyňatí detských prídavkov z daňového základu a o nahradení DPH daňou z fosílnych palív.
V Ženeve pribudla kontroverzná reforma polície. Zraky celého Švajčiarska sa však upierali na Nidwald, kde sa hlasovalo o zanechaní výuky francúzštiny na základných školách.
Pomôcť rodinám! Za vyňatie detských prídavkov a príplatkov na vzdelávanie z daňového základu
Pod týmto sloganom sa vydali do nového boja za rodiny s bocianom kresťanskí demokrati. V januári im prieskum verejnej mienky dával 52% s 15% ešte nerozhodnutých. Koncom februára už podpora bola len 40%. Dnešné očakávané masívne odmietnutie ukazuje na úlohu predreferendovej kampane. Pár debát v televízii, pár čísiel a ľudia si povedali, ďakujeme, neprosíme. Okrem PDC, Parti democrate chrétien, iniciatívu podporili len niektoré kantonálne sekcie agrárnej strany SVP-UDC, ale strana ako celok ju odmietla vo federálnom parlamente. Iniciatívu bezvýhradne podporujú Evanjelická strana, ktorá ešte má 2 kreslá vo federálnej Národnej rade, Union démocratique fédérale, ktorá v ostatných voľbách stratila posledné kreslo vo federálnom zastúpení, a združenie Pro Familia Suisse. Tieto upadajúce politické zoskupenia potrebovali ukázať, že sú stále prítomné na politickej scéne, že dokážu prísť s témou, ktorá ľudí osloví, že na tú tému dokážu zorganizovať referendum a presvedčiť väčšinu o svojej pravde. Všetky ostatné politické strany, ako aj celá Federálna rada (vláda), obe komory federálneho parlamentu a všetky kantóny doporučili hlasovať proti iniciatíve. Okrem iracionálneho ideologického zaslepenia bocianmi kresťanskí demokrati neboli schopní postaviť iný závažný argument, ako zvýšenie kúpnej sily strednej triedy a mnohodetných rodín. Argumentmi proti iniciatíve bol jej negatívny dosah na financie kantónov a obcí, lebo tie by na daniach ročne stratili 760 miliónov frankov, a antisociálny charakter, lebo kvôli progresívnemu zdaneniu vo väčšine kantónov by daňové úľavy znížili zdanenie najvyšším príjmovým kategóriám, kým rodinám so skromnými príjmami by neposkytli veľké zľavy, lebo tie už zľavy majú. Antisociálny charakter je univerzálny argument, ktorý spoľahlivo potopí akúkoľvek iniciatívu.
Podľa očakávaní, iniciatíva bola napokon zavrhnutá 75.4% hlasov. Oficiálne výsledky sú na serveri federálnej administrácie.
PDC sa ale nevzdáva. Dnešné hlasovanie bolo len predohrou k inej kampani "Za manželstvá a manželské páry - nie penalizácii manželstva". V ňom ide o zmenu daňových zákonov tak, aby sa eliminovalo daňové zvýhodnenie dvojíc žíjúcich vo voľnom spoločenstve bez sňatku. Tí sú zdanení ako jednotlivci, ale v prípade manželstva sú zdanení spolu. V kantónoch s progresívnym zdanením sa príjem domácnosti zdvojnásobí a dane sú nie dvakrát vyššie, ale mnohonásobne vyššie s rastúcim príjmom. Zber podpisov bol úspešný v 2012 a teraz práve prebieha parlamentná debata o proti-projekte. Pri témach, kde vláda uzná, že treba niečo robiť, ale nechce nechať ofenzívu iniciatíve, príde s vlastným protinávrhom zákona, ktorý je dobre prepracovaný, umiernený v následkoch, no zhruba s rovnakým výsledkom. Vtedy referendový výbor niekedy ide aj tak ďaleko, že pôvodná iniciatíva je stiahnutá. Ak je pôvodná iniciatíva ponechaná, hlasuje sa o oboch verziách a preferencia pre iniciatívu či protinávrh sa zistia doplnkovou otázkou.
Nahradenie DPH daňou z energie
Energetický prechod k obnoviteľným zdrojom, vyhlásený federálnou vládou, by pred sebou získal rozvinutý červený koberec, aby by táto iniciatíva prešla. Napriek tomu iniciatíva proti sebe zjednotila celú krajinu. Koncom januára bola ešte akceptácia 29% a odmietanie 58%. Liberálni zelení vyhlásili, že by boli veľmi sklamaní, ak by nedosiahli aspoň 20% súhlas. Napokon sa toto hlasovanie zapísalo do kroník ako historické. Výška odmietnutia presiahla 90% a vo viacerých kantónoch dosiahla sovietske skóre cez 95% odmietnutí. Sovietskym výsledkom sa to nazýva napriek tomu, že v komunizme sa povinne hlasovalo áno.
Iniciatíva žiadala úplne nahradiť plošnú 8% DPH daňou z primárnych energií. Tým by sa silne predražili energetické zdroje ako urán, ropa, plyn, kým energia z vody, slnka či vetra by zlacnela. Stimulovala by sa tak dekarbonizácia ekonomiky a odpojenie ekonomického rastu od rastu spotreby energie. Aby nová daň ostala neutrálna, musela by nahradiť príjem 22 miliárd, ktoré z DPH plynú priamo do pokladne Konfederácie. To je asi tretina federálnych príjmov. Podľa autorov iniciatívy, rodina s jedným či dvoma deťmi s mesačným príjmom domácnosti 8700 frankov (približný mediánový príjem domácností v krajine) by ročne ušetrila 130 frankov, ak by sa začala správať ekologicky. V opačnom prípade by stratila 165 frankov ročne, čo sú nepatrné sumy. Odporcovia iniciatívy, vrátane federálnej vlády, predkladajú iné čísla. Úplné nahradenie výpadku DPH by znamenalo zdraženie benzínu o 3 franky na liter a 33 centimov za kilowatthodinu elektriny. Iniciatíva je antisociálna, lebo najviac postihnuté by boli domácnosti s malým príjmom, kde výdavky za energie predstavujú väčšiu záťaž. Nálepka "antisociálna" má veľký mediálny impakt.
Spolu s federálnou vládou a parlamentom iniciatívu odmietal každý: všetky politické strany s výnimkou Zelených a samotných Liberánych zelených, všetky kantóny a väčšina odborníkov i bežných ľudí. Nahradiť dobre zabehnutý systém nevyskúšaným sociálnym experimentom, ktorý by zavesil Damoklov meč nad federálne financie, starobné a invalidné dôchodky, to naháňa strach. Ak by energetická daň splnila svoj účel, spotreba fosílnych palív by klesla a ich zdanenie by sa muselo ďalej zvyšovať až na 5 frankov za liter benzínu. Výrobné náklady podnikov by ohromne vzrástli a beztak už penalizované silným frankom, utrpela by kompetitivita, celý priemyselný výstup a zamestnanosť. Zvýšil by sa cezhraničný benzínový turizmus. Obyvatelia horských regiónov, ktorí sú veľmi závislí na ich autách, by boli veľmi znevýhodnení, pritom ich príjem je nízky a podiel energií na výdavkoch je už dnes významný.
Nahradiť celú DPH daňou z energií nie je možné súčasnom v medzinárodnom kontexte. Namiesto toho by bolo dobré zdaniť viaceré energetické externality, ktoré treba dobre identifikovať a daň radšej zaviesť príliš nízku, ako prehnanú. Ekonomika nie je hračka a v dnešných krízových časoch sa na ňu nesmie ľahkovážne siahať. Naopak, treba sa radovať, že funguje lepšie, ako všade inde v Európe a na celom svete.
Liberálni zelení hovoria, že odmietnutie ich nápadu očakávali, ale nie až taký debakel. Otázka potom je, kde našli v sebe toľko masochizmu, aby sa znemožnili do tejto miery. Parlamentné voľby budú 18. októbra a na túto vylomeninu sa dovtedy nezabudne. Liberálni zelení vznikli ako občianske združenie naprieč tradičnými stranami, aby odpovedali na potrebu vzniklú ľavicovou orientáciou pôvodných Zelených, ktorých prezývali aj Socialistická strana 2. Ich cieľom bolo zosúladiť trvalo udržateľný rozvoj s potrebami ekonomiky, čo je vznešený a užitočný cieľ. Neskôr sa transformovali na politickú stranu a začali bodovať na federálnej i na lokálnej úrovni. Toto fiasko im veru neprospeje - nejde len o ten rekordný výsledok. Ide o samotnú myšlienku skúsiť pohnúť istotami zabehnutého systému v prospech pochabej, nezrelej vízie. To im v očiach celého národa vzalo aureolu zmierovateľov ekonomickej prosperity a ekológie. Na ich obranu treba dodať, že iniciatíva vznikala pred rokmi a vtedy sa vražedný rast kurzu franku nedal predpovedať, ani načasovať hlasovanie na lepšiu chvíľu. Referendové témy padajú do hlasovacieho kalendára akonáhle prešli predpísaným legislatívnym procesom a sú zrelé na hlasovanie.
Iniciatíva o ekologickej dani bola odmietnutá 92% hlasov a všetkými kantónmi. Horší výsledok bol naposledy zaznamenaný v 1922. Najmenej skeptickí boli v kantóne Basel-Stadt, kde NIE dosiahlo 86%. V Ženeve bolo skóre 90.1% a v Berne 91.5%. Najsilnejšie odmietanie bolo v horských kantónoch bez verejnej dopravy: Valais-Wallis 96.1%, Appenzell Innenrhoden 94.9%, Fribourg-Freiburg 94.4%, Vaud 94.3%, Jura a Neuchâtel zhodne 94.1% hlasov proti. Historická rarita: 33 obcí odmietlo iniciatívu na 100%. Účasť dosiahla v priemere 42%, len v kantóne Schaffhausen, kde je účasť povinná, bola 65%.
Výsledky s infografikou sú v článku Tribune de Geneve a oficiálne výsledky na federálnom serveri.
Ženevský kantonálny zákon o polícii
Súčasná organizácia polície v kantóne Ženeva patrí minulosti. Univerzálna polícia, kde sa všetci policajti starajú o všetky úlohy, automatický služobný postup podľa odpracovaných rokov, istoty zamestnancov, to všetko sa zmení. Vplyvné policajné odbory škrípu zubami. Z politických strán ich podporili napravo len populistickí extrémisti z MCG, Hnutie ženevských občanov, a naľavo extrémna ľavica, aliancia komunistov, trockistov a anarchistov Ensemble ? gauche, v mene triedneho boja a solidarity s policajnými odbormi. PLR, Parti Libéral Radical, najsilnejšia strana v Ženeve, hovorí o konci 20-ročných prázdnin ženevských policajtov a ľutuje absenciu socialistov a Zelených v kampani v prospech nového zákona. Všetky obce s ľavicovou väčšinou vládny návrh zákona odmietli. Policajné odbory boli obvinené, že vybočili zo svojej povinnosti profesionálnej rezervovanosti a boli vyzvané, aby sa znovu zaradili, kam patria. Nový zákon o polícii bol prijatý tesnou väčšinou 50.02% a rozdiel medzi hlasmi ÁNO a NIE je 42. Výsledky teda nie sú definitívne, zo zákona musí byť ďalšie manuálne prepočítanie hlasov ako pri voľbách s tesným rozdielom hlasov. Prepočítavanie bude trvať celý pondelok. Iný výsledok sa však neočakáva.
Kampaň bola neobvykle emotívna, agresívna a demagogická z oboch strán. Xenofóbna MCG argumentovala zrušením gendarmerie, čo nie je pravda - tá bude reorganizovaná na zásahovú jednotku, hliadkovaciu jednotku a cestnú jednotku. Tradičná kriminálka "police judiciaire" a "sécurité internationale", ktorá stráži OSN a medzinárodné organizácie, ostávajú bez zmeny. Iným argumentom odporcov bolo zavedenie možnosti prijímať do polície Francúzov, čo zákon tiež nedovoľuje. Na vysvetlenie: poslanec ženevského parlamentu za MCG, Hnutie ženevských občanov, a zároveň šéf tejto strany, ktorá bolo iniciátorom referenda, je bývalý policajt.
Potácanie sa ženevskej polície naozaj trvá vyše 20 rokov. Začalo s mandátom socialistu Bernarda Zieglera koncom 80-tych rokov. Parlamentu predkladal podrobné správy, poslanci si na to zvykli a začali ich vyžadovať. Zákony sa stávali veľmi detailnými, zabiehali do operačných podrobností a francúzskej komplexity. Namiesto šéfa polície tak policajtov začali riadiť poslanci a politici. Policajné odbory sa zaoberali len pracovnými podmienkami policajtov a ich platmi, ale nie zlepšovaním ich práce a tak prestali byť považované za partnera, skôr za protivníka vlády. Traja nasledovníci vo funkcii národného radcu zodpovedného za justíciu a políciu už boli radikáli a liberáli Gérard Ramseyer, Micheline Spoerri a Isabel Rochat. Aby sa oslabili policajné odbory, podnik verejnej dopravy TPG, Transports Publics Genevois, sa odčlenil z verejnej funkcie a policajné odbory neboli členmi Kartelu syndikátov verejnej funkcie, čo je asi jediným výsledkom všetkých pokusov o reformu polície za ostatných 20 rokov. Do čela polície bola v auguste 2006 postavená jedna mladučká doktorka kriminológie pôvodom z kantónu Tessin, ktorá študovala v Lausanne a nepoznala ani Ženevu, ani management, ani operatívnu realitu polície. Reforma ženevskej polície je inšpirovaná organizáciou polície v kantóne Zurich a ďalších, napríklad v Neuchâteli. Mestské polície boli zlúčené s kantonálnou políciou, gendarmerie bola transformovaná na operačné jednotky priamo podriadené šéfovi polície od roku 2007. Organigram môže byť pekný, ale potreby služby iné, a preto bol organigram tento rok vyňatý zo Zákona o polícii a zverený do Reglementu o polícii, ktorý je jednoduchšie meniť. Podobná reforma gendarmerie sa osvedčila i v kantónoch Fribourg, Bern, Tessin a teraz prichádza do Ženevy. Čo začala a nestihla Isabel Rochat, dokončil jej stranícky kolega radikál-liberál Pierre Maudet.
Oficiálne výsledky sú na serveri kantonálnej administrácie: kantonálne hlasovanie a federálne hlasovanie.
Hlasovanie o výučbe jediného cudzieho jazyka na základných školách
Pod týmto názvom sa v polokantóne Nidwald hlasovalo o zachovaní francúzštiny na základných školách. S nápadom prišla vládna väčšina z SVP-UDC. Dôvodom bola údajná preťaženosť detí školským programom. Navrhovali posilniť nemčinu a matematiku. Odmietali argument, že ide o dôležitý prvok národnej súdržnosti a hovorili, že tým je výuka dejín. Proti nim stáli učitelia a všetky ostatné politické strany. Napokon občania odmietli 61.7% hlasov, aby sa deti v škole učili len anglicky ako v kantóne Thurgau. Výsledok sa očakával s napätím. Ak by trend vypustiť francúzštinu pokračoval, federálny Bern by mohol zasiahnuť v mene národnej kohézie. Doteraz sa vo všetkých kantónoch (okrem Thurgau) povedľa angličtiny vyučuje aspoň jeden národný jazyk. Ochrana menšín je vo Švajčiarsku tabu. Ale zásah z federálu by zle znášali kantóny, lebo v otázkach výuky majú úplnú suverenitu.
Z iných kantonálnych hlasovaní
Občania polokantónu Basel-Stadt odmietli 58% hlasov iniciatívu "Bývanie pre všetkých". Žiadala vytvorenie fondácie s kapitálom 50 miliónov určených na výkup pozemkov a budov, ktoré by boli dané k dispozícii na bývanie, obchod či kultúru za "primerané" - tzn. subvencované ceny. Podobná fondácia existuje v Zurichu od 1990 a vytvorenie druhej zurišania podporili v 2013. Občania Basel-Stadt odobrili 63.9% hlasov vytvorenie Stomatologického univerzitného centra.
V kantóne Schaffhausen ľud odmietol 58.1% hlasov iniciatívu "stop závislosti na jadrovej energii". Novou daňou z palív by sa mali podporovať obnoviteľné zdroje a úspory energie. Naopak podporila sa novela zákona o dedení. Štát nemusí systematicky robiť inventár pri každom dedení a dedičom sa ušetria náklady na expertov. Stále v kantóne Schaffhausen sa 57.5% odmietla mestská subvencia 2 milióny frankov pre nový futbalový štadión s 8100 miestami. Náklady sa odhadujú na 50 miliónov, z toho 16 na štadión a 34 miliónov na komerčné priestory.
V kantóne Basel-Landschaft sa schválil zákon o "litteringu" - odhadzovaní odpadkov na verejnosti a odmietla iniciatíva v prospech chodcov a cyklistických chodníkov. Mala sa tiež znížiť povolená rýchlosť automobilov. V kantóne Solothurn budú môcť byť obchody otvorené jeden deň v týždni do 21 hod. Na túto zmenu bola nutná zmena kantonálnej ústavy, ktorá bola odobrená. V meste Luzern schválili zníženie platov exekutívy od jesene 2016. Plat starostu nesmie presiahnuť 220 tisíc frankov ročne a platy ostatných členov exekutívy 200 tisíc ročne. Teraz starosta zarába 264 tisíc a ostatní konšeli po 247 tisíc.
Pôvodný zdroj: www.blog.etrend.sk
Re-publikové so súhlasom autora a eTrend
Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:
- hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
- hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)
Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.
INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií v aktuálnom čase a niekedy nereflektuje jedinečnosti prípadov a kantónov. Ak nájdete v článku informáciu, o ktorej si myslíte, že sa nezakladá na pravde, môžete požiadať administrátora o jej preverenie. Takáto požiadavka by mala byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, ktoré sa týkajú predmetnej témy.
