Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania SLOVAK.CH. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo vašom prehliadači.

Články

SLOVAK.CH | Slováci žijúci vo Švajčiarsku

reklama

Švajčiarsko - cestou necestou (8)

V spolupráci s Facebook stránkou "Švajčiarsko - cestou necestou" sme pre priaznivcov tejto alpskej krajiny pripravili seriál s rovnomenným názvom, kde postupne uverejníme zoznam tých najzaujímavejších miest, zaujímavostí a atrakcií. 

RICOLA

Ricola AG je jedným z najmodernejších a najinovatívnejších výrobcov bylinných cukríkov na svete. Bylinkové špeciality Ricola sa exportujú do viac ako 50 krajín. Sú preslávené svojou vyberanou švajčiarskou kvalitou. Tento rodinný podnik bol založený v roku 1930 Emilom Richterichom ako Richterich und Co Laufen, súčasný názov firmy je skratka z týchto troch slov. Rodinný podnik momentálne vedie člen tretej generácie zakladateľa Felix Richterich.

Ricola si vysoko cení kvalitu svojich základných ingrediencií, bylinky sú totiž výhradne pestované vo švajčiarskych horských oblastiach. Ricola bola Reader’s Digestom vyhlásená za Najdôveryhodnejšiu značku roku 2013.

Ricola má vo Švajčiarsku šesť ukážkových záhrad, ktoré sa nachádzajú na malebných peších trasách:

  • Nenzlingenu (BL)
  • Trogberg (SO)
  • Klewenalp (NW)
  • Kandersteg (BE)
  • Zermatt (VS)
  • Pontresin (GR)

Návštevníci sa tu môžu zoznámiť so zmesou 13. bylín v ich prirodzenom prostredí a dozvedieť sa viac o ich pestovaní a účinkoch. Každá záhrada je malou oázou a čaká len na to, kedy ju objavia turisti a milovníci prírody. Vo veľkolepej kulise hôr môžu okoloidúci k bylinkám privoňať, dotknúť sa ich a dozvedieť sa viac o fascinujúcom svete byliniek, ktoré sa skrývajú v každom cukríku Ricola. Od mája do septembra umožňujú vône bylín v bylinkových záhradách spoločnosti Ricola stretnúť sa s prírodou v jej vrcholnom rozkvete.

V každej bylinkovej záhrade Ricola je možnosť vyhrať skvelé darčekové balíčky s prekvapením. Jednoducho iba vyplníte a odovzdáte súťažný kupón. Veľa šťastia! Vstup je zadarmo

www.ricola.com

Ricola

 

ENTENTANZ

  • La Danse des canards
  • Il ballo del qua qua
  • Kačací tanec
  • aj táto svetoznáma melódia vznikla vo Švajčiarsku
  • vymyslel ju švajčiarsky harmonikár a učiteľ hudby Werner Thomas z Davosu v roku 1957. Jedného dňa sa bol vo Švajčiarsku lyžovať belgický hudobný producent Louis Julien van Rijmenant, počul melódiu v krčme, pridal k nej text a tak vznikla táto pieseň. Dodnes vyšlo najmenej 370 cover verzií v 42 krajinách sveta a predalo sa 40 miliónov nosičov

www.youtube.com

Malé žlté kačky

 

OBERBLEGISEE

  • jedno z najkrajších horských jazier vo Švajčiarsku
  • kantón Glarus, Švajčiarsko
  • nadmorská výška cca 1422 m n.m.
  • stanica lanovky Brunnenberg

www.braunwald.ch

Jazero Oberbleigisee

 

CHATEAU DE CHILON

Chillon je hrad vo švajčiarskom kantóne Vaud v oblasti Vevey, neďaleko mesta Montreux v mieste zvanom Veytaux-Chillon. Hrad (pôvodne pevnosť ktorú preslávil lord Byron) bol postavený v 13. storočí a je jedným z najzachovalejších stredovekých európskych hradov. Poloha hradu v tomto mieste bola v histórii strategicky významná, pretože ten kto vlastnil hrad, ovládal cestu okolo Ženevského jazera a mohol vyberať mýto. Na začiatku 19. storočia hrad navštívili básnici George Gordon Byron a Percy Bysshe Shelley. Básnika Byrona návšteva inšpirovala k napísaniu básne "Väzeň chillonský". Dodnes sa zachoval básnikov podpis na treťom väzenskom pilieri.

www.chillon.ch

Chateau de Chilon

 

SWISSMINIATUR

Melide Leží na pobreží Luganského jazera v kantóne Tessin vo Švajčiarsku. Patrí k vyhľadávaným turistickým atrakciám krajiny vďaka tunajšiemu parku so švajčiarskymi miniatúrami Swissminiatur. Sú tu umiestnené modely, viac ako 130 zaujímavých a dôležitých švajčiarskych stavieb a budov. Okrem toho sú tu miniatúry člnov, lanoviek a vlakov, ktoré sa pohybujú po areáli parku. V letnej sezóne sem jazdia z mesta Lugano aj výletné lode.

www.swissminiatur.ch

Swiss Miniatur

 

ŠVAJČIARSKE ŠTYRITISÍCOVKY

Švajčiarsko ponúka najviac štyritisícoviek v Alpách. Najvyššie položené lyžiarske stredisko vo Švajčiarsku a zároveň i v celej Európe je Zermatt. Zermattu dominuje výrazná silueta legendárneho vrchu Matterhorn (4478 m). Lanovky v Zermatte siahajú až do nadmorskej výšky 3820 metrov a lyžiarske vleky končia ešte o 70 metrov vyššie.

Zázračnú horskú scenériu tvorí tiež trojica vrcholov Eiger (3970 m), Mönch (4107 m) a Jungfrau (4158 m), týčiaca sa nad lyžiarskymi strediskami Wengen, Grindelwald a Mürren.

Z Wengenu a Grindelwaldu premávajú horské vláčiky do sedla Jungfraujoch, kde je najvyššia položená železničná stanica v Európe (3454 m.n.m.).

Jungfraujoch poskytuje výhľad na Aletschský ľadovec, najdlhší v Európe (23 km). Aletschský ľadovec obklopuje deväť vrcholov s nadmorskou výškou viac ako 4000 metrov.

Najvýchodnejšia štyritisícovka Álp je Piz Bernina (4049 m). Fascinujúcu scenériu Piz Bernina a okolitých vrchov je možné pohodlne pozorovať z vrcholových staníc lanoviek v St. Moritz a Diavolezza v kantóne Graubünden.

Eiger Švajčiarsko

 

BATZEN

Grošová minca rozšírená v 15. až 19. storočí na území dnešného Švajčiarska. Batzen sa prvýkrát objavil v Berne medzi rokmi 1492 a 1850. Za svoj názov vďačí zvieraciemu erbu bernského kantónu, na ktorom je vyobrazený medveď. Hodnota jedného bernského batzenu bola ekvivalentná hodnote štyroch grajciarov (Kreuzern). Keďže jeden gulden mal hodnotu 60 grajciarov, potom jeden bernský batzenpredstavoval necelú desatinu jedného guldenu. Neskôr bol tiež jeden groš (Grossi, Groschen) menený za 5 bernských batzenov.

Iné švajčiarske kantóny a niektoré juhonemecké štáty zakrátko nasledovali príklad Bernu. Batzen sa potom na dlhý čas stal uznávanou a rozšírenou menou v Európe, zahŕňajúc veľkú a malú striebornú mincu. Juhonemecký batzen rozdielnej kvality, nebol výnosmi ríšskeho snemu z rokov 1522 a 1524 uznaný za oficiálne platidlo.

Dnes sa slovo batzen ešte z času na čas objaví v ľudových slovných zvratoch na označenie bližšie neurčeného obnosu peňazí, ako napr. starý dobrý batzen (ein schöner Batzen Geld) alebo Gottibatzen, čo je vo Švajčiarsku používaný nepreložiteľný slovný zvrat znamenajúci niečo ako peniaz krstného otca. V rôznych častiach Švajčiarska sa dodnes v nárečí označuje každý rappen súčasnej meny ako batzen alebo bätzeli.

www.hls-dhs-dss.ch

Schweiz Batzen

 

GRAND TOUR OF SWITZERLAND

  • dĺžka základnej trasy je 1643 km
  • najvyšší bod - Furkapass 2429 m
  • najnižší bod - Lago Maggiore 193 m
  • trasa vedie cez všetky jazykové oblasti
  • cez 5 priesmykov
  • okolo 22. jazier
  • a cez 11 švajčiarskych miest
  • celá trasa je značená špeciálnymi značkami
  • vedie po miestnych komunikáciách
  • cestovaním po Švajčiarsku sa dá najlepšie spoznať rôznorodosť jeho oblastí, ktoré sa líšia charakterom prírody, tradíciami, architektúrou, gastronómiou... 12 z týchto zastávok sa nachádza na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

www.grandtour.myswitzerland.com

Grand Tour of Switzerland

 

WHITEPOD ECO-LUXURY HOTEL

Ekologický rezort v kantóne Wallis vo Švajčiarsku ponúka unikátny alpský zážitok vo výnimočnom spojení s prírodou. Ubytovanie v špeciálne navrhnutých stanoch guľovitého tvaru by sa dalo prirovnať k exkluzívnemu kampu. Rezort sa nachádza vo výške 1400 m n.m. a očarí úžasným výhľadom na alpské vrcholy. Hosťom ponúka dokonca privátne lyžiarske svahy a jazdu na psích záprahoch si môžu užiť v zime aj v lete. Rezort bol vybudovaný veľmi šetrne tak, aby nenarušil okolitú prírodu. Vďaka tomu získal aj ocenenie Responsible Tourism Award za inováciu. 17 stanov je zariadených v dokonalom súlade s horskou prírodou. Aby splynuli sprostredím, v zime sú prikryté bielou stanovou látkou a v lete zas zelenou prikrývkou. Každý stan je zariadený osobitými dekoráciami, prevláda drevo a interiéru dominujú obrovské okná s úžasným výhľadom.

Podlahu stanu tvorí drevená platforma, ktorú je možné rozobrať a stan tak po rozmontovaní nezanechá žiadne stopy v prírode. Rezort využíva energiu z obnoviteľných zdrojov a vo svojom SPA používa len lokálne produkty. Vykurovanie zabezpečujú krby umiestnené v každom stane a hostia si môžu zasvietiť pomocou tradičných lampášov.

www.whitepod.com

Whitepod Eco-Luxury hotel Švajčiarsko

 

GORNERSCHLUCHT

Tiesňava Gorner je tiež jednou z fascinujúcich krás Zermattu. Je ľahko prístupná a dostanete sa k nej za cca 15 minút chôdze z južného konca obce.

Sezóna: Od júna do polovice októbra.

www.gornergorge.ch

Tiesňava Gornerschlucht

 

KRONBERG

  • Najdlhšia lavička na svete

www.kronberg.ch

Kronberg najdlhšia lavička sveta

 

VODOPÁDY ŠVAJČIARSKA

www.myswitzerland.com

Rheinfall vodopád Švajčiarsko

 

LE GRUYERE AOP

Technológia a spracovanie mlieka do podoby syra Le Gruyère nie je žiadnou tajnosťou. Vo švajčiarskom kantóne Neuchâtel leží dedinka Les Ponts-de-Martel, ktorú obklopujú zelené lúky s pasúcimi sa stádami kráv. Ráno cinkajú zvonce kráv vychádzajúcich na pastvu a každý kus dobytka dokáže spásť až 100 kg trávy denne. Farmárovou odmenou je asi 30 litrov čerstvého mlieka od jednej kravy. Farmári dvakrát denne kravy podoja a mlieko ihneď odvážajú do syrárne Les Martels, kde sa rodí špecialita švajčiarskej krajiny – syr Le Gruyère. Prácu majstrov syrárov môžete sami pozorovať pri návšteve syrárne Les Martels každý deň od 7:00 do 12:00 a od 17:00 do 19:00 hodiny, v nedeľu od 8:00 do 11:00 a od 17:00 do 19:00 hodiny.

Prehliadka začína expozíciou priamo nad výrobňou. Kruhová miestnosť je lemovaná náučnými panelmi s množstvom zaujímavých faktov a fotografií. Môžete vidieť aj krátke video o histórii a výrobe syrov v regióne vo francúzštine, angličtine, nemčine alebo taliančine. Uprostred miestnosti je vybudovaná presklená galéria, odkiaľ je možné dvakrát denne sledovať proces výroby. Mlieko od farmárov sa mieša v dvoch kadiach s celkovým objemom 12 000 litrov. Postupne sa zahreje až na 31 °C, a keď má správnu konzistenciu, stáča sa do valcových nádob. Po odčerpaní prebytočnej vody sa nádoba uzavrie a stlačí. Pod tlakom ostane niekoľko hodín, kým nie je mladý syr hotový.

www.gruyere.com

Švajčiarsky syr Le gruyere

 

DUNANT MUSEUM

  • Heiden, kantón Appenzell Ausserrhoden, Švajčiarsko

Jean Henry Dunant (1828 - 1910) bol zakladateľ Červeného kríža a prvý nositeľ Nobelovej ceny za mier.
Narodil sa v bohatej švajčiarskej rodine. Protiklady jeho rodičov ho značne poznačili. Otec, mestský radca, chcel vychovať zo syna diplomata. Viac ho však nadchla matka, ktorá pomáhala chudobným. Keď mal 7 rokov, jeho rodičia pozvali na oslavu veľa detí, aj tie zo sirotinca. Henry daroval jednému chlapcovi svoj nový kabát, ktorý dostal od starého otca k narodeninám a sám si obliekol jeho otrhaný odev. Ako 20-ročný bol členom Spolku darcov almužny, cieľom ktorého bolo prebúdzať v bohatých súcit k chorým, hladným a mrznúcim. Každý mladý človek, ktorý bol členom tohto spolku, mal určený svoj rajón, v ktorom pomáhal ľuďom humánnymi skutkami. Henry 3 roky chudobným a trpiacim kupoval obživu a rozdával im svoje vreckové. Robil si vlastnú evidenciu, kde si zaznamenával, koľko prostriedkov komu dal.

Ako 31-ročný bol generálnym riaditeľom obchodnej spoločnosti, ktorá plánovala kúpu pozemkov v Alžírsku. V júni 1958 sa vybral pre toto obchodné povolenie za cisárom Napoleonom III. Namiesto cisára však stretal smrť. Bol očitým svedkom krvavého kúpeľa na bojisku pri talianskom mestečku Solferino, kde 24. júna 1859 zostalo bez akejkoľvek pomoci ležať celú noc 40 000 ranených a mŕtvych. Táto tragická udalosť zmenila jeho život. Z generálneho riaditeľa sa v priebehu jednej noci zmenil na dobrovoľného záchranára. Inicioval zriadenie ošetrovní, zbieral peniaze pre ranených. Rozhodol sa celú hrôzu, ktorú videl, opísať v knihe, ktorú nazval Spomienky na Solferino. Zároveň navrhol založenie dobrovoľníckej organizácie na pomoc raneným, ktorá by bola neutrálna, a členovia ktorej by boli počas poskytovania pomoci raneným vojakom spoločne chránení špeciálnym znakom neutrality.

Ani jeho vlastná matka nechápala, prečo zanechal sľubnú kariéru a pustil sa do „smiešnych písačiek“, ako nazvala rukopis jeho knihy. Vôbec netušila, že ranených a umierajúcich v Solferine sa nemal kto ujať. Jediný, kto tak urobil, bol jej syn. Až vtedy, keď jej o celej tragédii porozprával, pochopila. Henry Dunant bol odhodlaný pochodiť s touto útlou knižočkou celý starý kontinent a oboznámiť s ňou všetkých panovníkov európskych krajín. S nadľudským úsilím sa mu napokon podarilo presvedčiť takmer celú Európu, že Solferino nie je len mestečko v Lombardii, ale aj symbol boja za humánnejší svet. Napokon presvedčil takmer všetkých európskych panovníkov, že je nevyhnutné zriadiť pomocnú zdravotnú službu, ktorá bude ošetrovať ranených vojakov bez ohľadu na to, na ktorej strane bojovali. Podarilo sa mu pre túto myšlienku získať významné osobnosti verejného života.

Dunant sa čoskoro stal stredobodom pozornosti verejnosti, prednášal po celej Európe. Organizácia Červený kríž sa čoskoro stala známa na celom svete. Na Svetovej výstave v Paríži v roku 1867 mal svoj pavilón aj Medzinárodný výbor Červeného kríža, kde sadrové figuríny znázorňovali zdravotníkov ošetrujúcich vojakov. Na čestnom mieste bola busta H. Dunanta s pozláteným vavrínovým vencom. Ako prejav rozhorčenia, že oproti pavilónu ČK je pavilón zbrojárskej firmy F. Kruppa vystavujúcej kanóny, strhol Dunant vavrínový veniec zo svojej busty a vyjadril sa, že na výstave, kde vystavujú kanóny, neprijme ani avizovanú zlatú medailu. Už vtedy nemal peniaze, spával v lacných nocľahárňach a jedol jednu žemľu denne. Až vtedy si uvedomil, že pomáhal každému, kto to potreboval, no jemu nemá kto pomôcť. V hlbokom sklamaní si želal vlastnú smrť počas noci strávenej tajne v člne jazera na hranici medzi Francúzskom a Švajčiarskom. Našli ho švajčiarski colníci úplne vyčerpaného a keď zistili kto to je, pomohli mu. Až do konca života potom strávil jeseň svojho života v starobinci v mestečku Heiden. Na sklonku svojho života, v roku 1901 dostal prvú Nobelovu cenu za mier.

www.dunant-museum.ch

Jean Henry Dunant

 

RUINE DORNECK

Zrúcanina Dorneck patri do obce Dornach v kantóne Solothurn vo Švajčiarsku.

www.dornach.ch

Ruiny Dorneck Švajčiarskos

 

Zdroj: www.facebook.com/svajciarsko.cestou.necestou

 

Ak sa vám článok páčil, potešilo by nás vaše hodnotenie:

  1. hodnotenie v hornej časti článku priamo pod jeho nadpisom (max. 5 hviezdičiek)
  2. hodnotenie webstránky na našom profile Facebook (max. 5 hviezdičiek a text)
  3. hodnotenie webstránky na našom profile Google Maps (max. 5 hviezdičiek a text)

Za váš čas vám vopred ďakujeme. Vaše hodnotenie nás motivuje v písaní ďalších zaujímavých a užitočných článkov.


INFO: Každý článok je písaný na základe dostupných informácií. Ak viete, že v článku sa nachádza skreslená, či nepravdivá informácia, môžete požiadať administrátora o nápravu. Takáto požiadavka musí byť podložená odkazom na oficiálne zdroje, uvádzajúce predmetnú nápravu.

 

reklama

O nás

SLOVAK.CH je informačná webstránka a sociálna sieť pre Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku. Slovenčina však nie je podmienkou, ale iba platformou na založenie tejto komunity.

Siete

Adresa

Igor Kurek
Nesslerenweg 52
3084 Wabern (BE)
Schweiz

Top

Páči sa vám čo vidíte?

Close

Kliknite na preferovanú sociálnu sieť pre sledovanie nášho obsahu...