Švajčiarsko

Švajčiarsko je v Európe známe práve pre svoju neutralitu a politickým zriadením, ale rovnako aj vyspelosť, prírodu a kultúrne pamiatky. V tomto článku máte možnosť bližšie nahliadnuť na politické zriadenie, geopolitickú situáciu, ale i historický vývoj. Dozviete sa, ktoré zo slávnych osobností sa narodili v tejto krajine a získate aj tipy na príjemný výlet za historickými pamiatkami.

Zdroj: Pixabay

Všeobecne o Švajčiarsku

Švajčiarsko (dlhý tvar Švajčiarska konfederácia) je vnútrozemský spolkový štát v strednej Európe. Svoje hranice zdieľa s Nemeckou spolkovou republikou, Rakúskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Taliankou republikou a Francúzskou republikou. Geopoliticky je Švajčiarsko známe svojou neutralitou a zároveň účinnou medzinárodnou spoluprácou, čo je aj dôvod, prečo sa stalo sídlom viacerých medzinárodných organizácií. Približne 7 400 000 obyvateľov žije na rozlohe 41 000 km².

Vznik a ukotvenie

Švajčiarska konfederácia vznikla 1. augusta 1291 ako spoločenstvo troch kantónov Uri, Schwyz a Unterwalden. Od 14. decembra 1960 je zakladajúcim členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, od 6. mája 1963 je členom Rady Európy, od 10. septembra 2002 je členom Organizácie Spojených Národov a od 12. decembra 2008 je aj členom Schengenského priestoru. Krajina nie je členským štátom Európskej únie, a to aj na základe referenda, ktorým rozhovory o vstupe samotní Švajčiari odmietli.

Oficiálnou menou krajiny je švajčiarsky frank. Švajčiarsko má 4 úradné jazyky: nemčinu, francúzštinu, taliančinu a rétorománčinu.

Kantóny

Krajina je federáciou 26 kantónov. Všetky kantóny majú rovnaké postavenie okrem výnimky, že 6 kantónov (historicky 3 kantóny Basel, Unterwalden a Appenzell rozdelené na polkantóny) majú v Rade štátov namiesto 2 členov iba jedného. Každý kantón je autonómny, čiže má vlastnú ústavu, parlament, vládu, zákony a rozpočet.

Geografia Švajčiarska

Na území Švajčiarskej konfederácie sa nenachádzajú žiadne nížiny. To je jeden z dôvodov, prečo krajine patrí titul najvyššie položeného štátu v Európe. Medzi jazerami Bodensee a Zürichsee sa rozprestiera Švajčiarska plošina (Schweizer Mittelland), ktorá zaberá približne 30% územia. Severozápad patrí pohoriu Jura v tvare polmesiaca a zaberá približne 10% územia.

Švajčiarske Alpy

Najväčšiu časť Švajčiarska zaberajú Švajčiarske Alpy, a to približne 60%. To je druhý dôvod už vyššie spomenutého titulu najvyššie položeného štátu v Európe.

Švajčiarske Alpy spadajú z väčšej časti pod Západné Alpy a len z malej časti na juhu územia pod Východné Alpy. Alpy sú najvyšším pohorím Európy a vzhľadom na malú rozlohu krajiny patrí z nich Švajčiarsku len 13%. Tento podiel Álp však dokážu Švajčiari využiť skoro na 100% pre cestovný ruch a poľnohospodárstvo, čo však ide na úkor ochrany prírody.

Zdroj: Pixabay

Národný park

Jediným národným parkom Švajčiarska je Švajčiarsky národný park (Schweizerischer Nationalpark). Jeho rozloha je 170 km² a nachádza sa v najvýchodnejšom kúte krajiny v kantóne Graubünde. Po celej krajine sú tiež malé územia prírodných chránených oblastí a rezervácií, ale aj tak je pod ochranou vo Švajčiarsku iba 6,5% územia. Najvyšším bodom krajiny je vrchol hory Dufourspitze (4 634 m n. m.), ale symbolom sa stala hora Matterhorn (4 478 m n. m.) s typickým vrcholom v tvare ohnutého rohu.

Počasie vo Švajčiarsku

Klimatické podmienky vo Švajčiarsku sú silne ovplyvnené Alpami a Atlancikým oceánom. Zimy na severe krajiny, kde sa nachádzajú nížiny, sú mierne a vlhké, ale vo vyšších nadmorských výškach vás čaká arktický chlad. Zrážky nad približne 1 200 m n.m. padajú hlavne v podobe snehu.

Južnú časť švajčiarskych Álp najviac ovplyvňuje Stredozemné more, a to sa prejavuje v miernych zimách a vo vlhkých a horúcich letách. Alpy zo sebou prinášajú aj veľmi premenlivé počasie, takže cez letné mesiace rátajte s častými búrkami.

Priemerná letná teplota sa pohybuje od 18 až 28 °C, na jar a jeseň počítajte s dennou teplotou medzi 8 a 15 °C a v zime to môže byť od -2 až do 7 °C.

Ak sa chcete informovať o aktuálnom počasí vo Švajčiarsku, kliknite na www.meteoschweiz.admin.ch

História Švajčiarska

Územie Švajčiarska má za sebou pomerne dlhú históriu. V minulosti sa toto územie snažili ovládnuť rôznorodé národy, čo prispelo k jedinečnosti a neopakovateľnému rázu krajiny. Územie pôvodne obývali Kelti, ktorí sa dostali v 1. storočí nášho letopočtu pod vplyv Rimanov, a tí ako prví začali na tomto území zakladať mestá, ktoré boli následne v období neskorej antiky pokresťančené. 

Po páde Rímskej ríše na územie strednej časti Švajčiarska prišli Germáni, a to konkrétne Burgunďania a Alamani, ktorí sa „premiešali“ s pôvodným keltsko-rímskym obyvateľstvom. Tento spôsob osídlenia mal napokon vplyv aj na formovanie jazykovej štruktúry neskoršieho Švajčiarska. Kým na západe a juhu dominovali románske jazyky ako francúzština, taliančina a rétorománčina, na severe dominoval germánsky jazyk.

V 8. storočí sa územie dostalo pod vplyv Frankov a stalo sa súčasťou Východofranskej ríše a následne aj Svätej ríše Rímskej. Následne prebehlo pokresťančenie domáceho obyvateľstva pod vplyvom kláštorných centier ako St. Gallen a Reichenau.

Zdroj: Pixabay

História vzniku samotného Švajčiarska siaha až do 13. storočia, kedy sa v roku 1291, po smrti nemeckého kráľa Rudolfa I., spojili na ochranu svojich práv kantóny Uri, Schwyz, Unterwalden (v súčasnosti rozdelený na kantóny Obwalden a Nidwalden). Ďalej nasledovali v roku 1332 Luzern, 1351 Zürich, 1352 Glarus a Zug, 1353 Bern, 1481 Freiburg a Solothurn, 1501 Schaffhausen, Basel-Stadt a Basel-Landschaft. 

V roku 1506 pápež Július II. začal na svoju ochranu používať Švajčiarsku gardu, ktorá ochraňuje každého pápeža až do súčasnosti. Ku konfederácii sa ďalej pripojili v roku 1513 Appenzell Ausserrhoden a Appenzell Innerrhoden, 1803 St. Gallen, Graubünden, Aargau, Thurgau, Tessin a Waadt, 1815 Wallis, Neuenburg a Genf, 1979 Jura.

Kantóny neboli úplne jednotné, ako ukázal politický vývoj v rámci územia celej Európy. Potom ako v roku 1517 zverejnil Martin Luther svoje tézy, ktoré boli vlastne návrhmi na zmenu fungovania cirkvi, ale i pápeža, nastalo rozštiepenie v názoroch kantónov. Už v roku 1519 sa rozdelili na dva odlišné tábory. Jedna strana podporovala katolíkov, kým druhá protestantov. Napriek tejto počiatočnej nejednotnosti vznikla Švajčiarska konfederácia ukončením 30-ročnej vojny po Westfálskom mieri v roku 1648.

V roku 1798 obsadil Švajčiarsku konfederáciu Napoleon a vytvoril Helvétsku republiku, ale Viedenský kongres, ktorý sa konal po porážke Napoleona, v roku 1815 úplne obnovil nezávislosť Švajčiarska a garantoval jeho neutralitu. Od tohto roku sa v krajine neodohral žiadny vojnový konflikt.

Rovnako boli ukončené aj konflikty medzi katolícky a protestantsky orientovanými kantónmi, tento spor vyhrali v roku 1847 práve protestantské kantóny. Pre toto zjednotenie sa vytvorili podmienky na založenie moderného Švajčiarska tak, ako ho poznáme dnes, a to v roku 1848. Pre jeho neutralitu garantovanú od roku 1815 tu bol v roku 1863 založený Červený kríž. Krajina je mnohými hodnotená ako veľmi vyspelá práve preto, že sa nezapojila ani do jedného svetového konfliktu a zachovala si svoju neutralitu, no i napriek tomu tu bolo garantované ženské volebné právo až v roku 1971.

Po tomto rozhodnutí sa spustila séria kantonálnych rozhodnutí, ktoré dávali hlasovacie právo ženám aj na kantonálnej úrovni. Posledným kantónom, ktorý si uchovával patriarchálnu nadvládu, bol kantón Appenzell Innerrhoden. Prišlo to až tak ďaleko, že o volebnom práve pre ženy musel rozhodnúť v roku 1990 federálny súd.

Ak by ste si mysleli, že po tak dlhej dobe je už všetko zabudnuté a vysvetlené, tak opak je pravdou. Aj dnes v tomto kantóne žije veľká skupina mužov, ktorí berú toto rozhodnutie ako krivdu. Argumentujú aj tým, že v podstate ženy pred rokom 1990 volebné právo mali. O voľbe sa diskutovalo doma, kde žena vyjadrovala svoj názor pred mužom. Muž potom išiel na námestie vyjadriť názor (hlasovať) za rodinu, čiže aj za svoju ženu.

Švajčiarske osobnosti

Švajčiarsko má nielen zaujímavú a bohatú históriu, ale rovnako sa tu narodilo množstvo mysliteľov a zaujímavých osobností, ktoré pomáhali dotvárať dejiny tejto krajiny. Medzi tieto osobnosti patril napríklad Paracelzius. Bol to renesančný fyzik, lekár, botanik a astrológ. Do dejín sa zapísal najmä tým, že vymyslel laudanum, čo bolo v podstate ópium, ktoré sa používalo na tíšenie bolesti. Vo Švajčiarsku sa rovnako narodil aj Leonard Euler, ktorý je známy predovšetkým v matematických kruhoch Eulerovou vetou.

Zdroj: Pixabay

Zo Švajčiarska pochádza aj Jean-Jacques Rousseau, známy ako filozof, spisovateľ a pedagóg, ktorý ovplyvnil európske myslenie v oblasti politiky, ale i pedagogiky. Ďalšou zaujímavou osobnosťou je aj Johanna Spyri, ktorá preslávila Švajčiarsko svojimi detskými rozprávkami o Heidi, ktoré sú vo Švajčiarsku dodnes populárne.

Známym Švajčiarom je určite aj Julius Maggi. Ten v roku 1890 založil potravinársku spoločnosť Maggi, ktorá dodnes nesie jeho meno. Zo Švajčiarska pochádza rovnako aj prvé Bondovo dievča, Ursula Andress. V roku 1901 získal vo Švajčiarsku občianstvo známy vedec Albert Einstein, ktorý sa do krajiny prisťahoval v roku 1895. A v súčasnosti netreba zabudnúť ani hviezdu tenisového sveta Rogera Federera.

Turizmus, kultúra a zaujímavosti vo Švajčiarsku

Švajčiarsko toho ponúka veľa, okrem rozprávkovej prírody sú tu možnosti hodnotného historického exkurzu. Najnavštevovanejším hradom je hrad Chillon, ktorý sa nachádza na brehu Ženevského jazera. Chillon patril od 12. do 16. storočia grófom zo Savoya. Každoročne túto obľúbenú turistickú atrakciu navštívi okolo 350 000 návštevníkov. Okrem samotného hradu a Ženevského jazera majú turisti možnosť vidieť aj sochu slávneho herca Charlieho Chaplina, ktorý vo Švajčiarsku dožil svoje posledné roky života, keď zavesil kariéru herca „na klinec“.

Ako ďalší tip na príjemne strávené popoludnie môže slúžiť práve prstencovitý hrad Festung Munot, ktorý je symbolom mesta Schaffhausen. Počiatky prvého opevnenia na tomto mieste siahajú až do roku 1098, ale súčasná stavba pochádza až zo 16. storočia. Hrad následne pre svoje opevnenie slúžil predovšetkým na obranu mesta, keď túto funkciu stratil, slúžil miestnemu obyvateľstvu v podstate ako kameňolom, z ktorého si brali potrebný stavebný materiál. 

V 19. storočí bol úpadok hradu následne zastavený a hrad bol zrekonštruovaný. Len pre zaujímavosť, ak by ste mali záujem navštíviť hrad, je to bezplatné. Keď už budete v tejto lokalite, tak sa určite oplatí vidieť aj vodopády Rheinfall, ktoré držia prvenstvo v prietoku vody v Európe.

Ďalšou krásnou pamiatkou Švajčiarska je hrad Greyerz. Ten sa nachádza v rovnomennom mestečku vo švajčiarskom kantóne Freiburg. História hradu siaha do 13. storočia. Tento hrad začal slúžiť ako múzeum už v roku 1938. Dodnes sa tu prezentujú dejiny regiónu, a to aj multimediálnymi technikami – obrázkami, svetelnými efektmi a hudbou; tiež sa tu usporadúvajú rozličné koncerty.

Zdroj: Pixabay

Netreba zabúdať ani na to, že Švajčiarsko je vo svete považované za značku, a to pre svoje hodinky, syry, nožíky, čokolády, banky a prírodu. Národným jedlom je syrová pochúťka s názvom “Fondue”, ktorú si vo Švajčiarsku tiež nemôžete nechať ujsť. 

Jedineční sú Švajčiari aj svojim národným športom s názvom „Schwingen“. Ide o zápasenie dvoch mužov s pravidlami, ktoré siahajú až do 13. storočia. Jedno z nich je, že víťaz musí po zápase oprášiť svojmu súperovi na znak úcty chrbát. Medzi folklórne tradície Švajčiarska nepochybne patrí hra na dychový nástroj alpský roh (Alphorn) a kravské zvonce, mužská náušnica a jódlovanie (spev).

Ak sa chcete dozvedieť viac o zaujímavostiach Švajčiarska, prečítajte si článok Zaujímavosti o Švajčiarsku.

Ceny vo Švajčiarsku

Ako platy, tak aj ceny sú vo Švajčiarsku vyššie. Neplatí to však pri všetkom. Napríklad elektronika sa dá kúpiť za porovnateľné ceny ako v iných štátoch Európy. Samozrejme je rozdiel, či idete do Švajčiarska na výlet alebo ste sa tam rozhodli žiť. Pri návšteve krajiny vás zaujíma hlavne krátkodobá možnosť ubytovania, cestovné náklady a potraviny. Za čo si vo Švajčiarsku priplatíte asi najviac, sú služby.